Smútok (zamyslenie)

Melody Beattieová (1948- ), autorka knihy Koniec spoluzávislosti (respektíve Skoncujte so spoluzávislosťou) prežila v živote veľkú traumu, keď jej 12-ročný syn Shane v januári 1991 tragicky zahynul  na lyžovačke vo Švajčiarsku. Bolelo ju to tak veľmi, že podľa jej vlastných slov mala pocit, akoby niekto vzal brokovnicu a vystrelil jej dieru do srdca. A hoci bola autorkou svojpomocných kníh, sama sebe v tomto nevedela  pomôcť. Keď nahliadneme do jej minulosti, ktorá tragédii predchádzala, po dlhých rokoch, keď

  • prežila opustenie (otec odišiel, keď bola batoľa a vychovávala ju matka),
  • ako 4-ročnú ju uniesli,
  • v mladosti ju sexuálne zneužíval sused (matka to ignorovala),
  • bojovala so závislosťou na drogách a alkohole (piť začala ako 12-ročná),
  • a potom i so spoluzávislosťou v manželstve s alkoholikom (ktorý jej tvrdil, že nepije),
  • po rozvode a
  • finančných zápasoch, keď ako samoživiteľka aj s pomocou podpory a písania kníh vychovávala dve deti (má ešte dcéru Nichole)

prežívala koncom 80. rokov minulého storočia konečne pokojné roky. Tie sa skončili už spomenutou nehodou v roku 1991.

Čítať viac

Urážlivosť – čo s ňou? (článok)

Každý asi poznáme človeka, ktorý je veľmi urážlivý – alebo sme to my sami?

Uraziť sa môžeme kvôli tomu, čo ten druhý povie alebo urobí. Dôvod? Myslíme si, že tým k nám bol hrubý a nespravodlivo nás napadol. Zastať sa sám seba je jedna vec – a urážať sa a brať si veci osobne druhá. Umením života je nájsť rovnováhu a silu odísť, keď nastal ten čas. Keď ako rodičia neustále dávame dieťaťu najavo svoje nesúhlas, povzbudzujeme ho k tomu, aby svoje zranenie a hnev dávalo najavo vzburou a sabotovaním sa, čo ho prenasleduje po celý dospelý život. Ak dieťa ustavične kritizujeme, nakoniec reaguje násilne a nahnevano, deštruktívne voči druhým i sebe. Aj deti majú potrebu napraviť si zranenú pýchu, rešpekt a dôstojnosť, keď sú dospelí.

Riešenie urážlivosti môžete spadať pod 4.–7. krok z 12 krokov.

Čítať viac

Spravodlivosť alebo milosť? (zamyslenie)

MILOSŤ PRE DRUHÝCH

Dobrý deň, môžem ju pohladkať? Nepohryzie ma?“ prihovorila som sa staršiemu pánovi, ktorý viedol na vôdzke bielo-čiernu čivavku s chvostíkom ako veverička. Zamyslel sa, a potom nie celkom presvedčivo mykol plecom: „Veď skúste.“ Skúsila som – a pes mi skoro odhryzol prst. Prudko som sa vystrela, pozrela som sa na pána a ten bez mihnutia oka lakonicky skonštatoval: „Tak vidíte.“ A bolo vymaľované :-).

Čítať viac

To nie je môj cirkus (zamyslenie)

Bola som na jednej porade. Riešili problém s istým toxickým človekom. Keď po jednej otázke vo svojej odpovedi zjavne zaklamal a kompetentní sa s tým uspokojili, respektíve ho nemali ako usvedčiť, sebavedome sa sám pre seba víťazoslávne usmieval. Bol si istý v kramflekoch, mal silnú podporu v podobe lietajúcich opíc.

Čítať viac

Prepáč, že som… alebo Spravil(a) som vôbec niečo zlé?

Pre spoluzávislých je typické prehnané ospravedlňovanie sa – aj vtedy, keď človek neurobil nič zlé, alebo preberanie zodpovednosti za problém niekoho iného, ktorý sme nespôsobili alebo ktorý bol mimo našej kontroly. Vždy sa chcú totiž druhým zavďačiť a páčiť.

Istotne ste spoluzávislý, keď vás vyhodia ako porotcu, lebo stále tvrdíte, že vinník ste vy.

Dôvody. Prečo to robíme?

Čítať viac