DEFINÍCIE SPOLUZÁVISLOSTI

spoluzávislosťRôzni ľudia definujú spoluzávislosť rôzne.

Tu je niekoľko definícií, ktoré nám dajú nahliadnuť do rôznych podôb spoluzávislosti:

 

Podľa mojej definície je to niekto, kto stratil spojenie so sebou alebo svojím ja, takže jeho myslenie a správanie sa točí okolo niekoho alebo niečoho vonku, vrátane osoby, látky alebo činnosti ako je sex alebo hazardné hráčstvo.
Darlene Lancer, JD, MFT, autorka knihy “Codependency for Dummies

Spoluzávislosť sa dá opísať ako „potreba byť potrebný“.
Daphne K. : 12 krokov s Ježišom

Spoluzávislosť je o chorobe “strateného ja”, kde je pozornosť zameraná na niekoho alebo niečo externé kvôli vnútornej prázdnote. Nemusí byť telesná, ale často je emocionálna a tiež to môže byť dysfunkčná finančná alebo materiálna podpora. Spoluzávislí, ktorí toto robia majú problém stanoviť hranice, cítia sa vinní, keď hovoria nie a obetujú svoje potreby pre druhých. Často sa cítia nahnevaní, zodpovední za pocity, potreby a činy druhých, kým ich vlastné potreby môžu byť zanedbávané. Ich opatrovníctvo je zvyčajne pretkané ovládaním a manipuláciou. Môžu sa pokúšať niekoho zmeniť alebo byť na oplátku milovaný a potrebný.
Darlene Lancer, LMFT, autorka knihy“Codependency for Dummies

Spoluzávislosťje veľmi zákerná a silná forma syndrómu oneskoreného stresu. Trauma z toho, že sa vo vlastnom domove necítime bezpeční, nám veľmi sťažuje schopnosť cítiť sa bezpečne hocikde inde. Keď cítime, že naši vlastní rodičia nás nemilujú, len ťažko uveríme tomu, že nás môže milovať niekto iný. … Závislosť je nefungujúci vzťah so sebou samým! S vlastným telom, mysľou, pocitmi a náladami. S vlastným pohlavím a sexualitou. S tým, že sme ľudia. A preto, že máme nefunkčné vzťahy vo vlastnom vnútri, máme ich aj s okolím.
Robert Bumey: The Dance of Wounded Souls

Najkreatívnejšie popis, na ktorý som natrafil bol tento: spoluzávislosť je o staní sa závislým na niekom, kto je závislý na niečom nespoľahlivom. To by mohlo zahŕňať čokoľvek o zneužívania alkoholu a drog až k nutkavej nadmernej práci a preháňaniu takmer čohokoľvek. Príkladom by mohlo byť dieťa ponechané v aute hodinu alebo viac, znášajúce horúčavu alebo chlad, kým jeho rodičia pracujú v kancelárii.

Spoluzávislosť je bolesť v dospelosti, ktorá pochádza zo zranenia v detstve, čo vedie k vysokej pravdepodobnosti vzťahových problémov a návykových porúch v neskorsom živote.
The Bridge to Recovery

Spoluzávislosť je emočný, psychologický a behavioristický stav u človeka, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého vystavenia a dodržiavania obmedzujúcich pravidiel, ktoré bránia úprimnému vyjadreniu pocitov a tiež priamej diskusii o osobných a medziľudských problémov.
Robert Subby

Stáva sa ti že iný človek niečo povie, alebo urobí a teba to rozhádže? Možno si mala celkom dobrú náladu a slovo a čin iného ťa podrazil? Tak si emocionálne závislá na druhých ľuďoch – to ako sa cítiš diktujú iní ľudia svojím správaním alebo rozprávaním. A to sa volá SPOLUZÁVISLOSŤ.
Ján Gaduš

Spoluzávislosť je veľmi zákerná a silná forma syndrómu oneskoreného stresu. Trauma z toho, že sa vo vlastnom domove necítime bezpeční, nám veľmi sťažuje schopnosť cítiť sa bezpečne hocikde inde. Keď cítime, že naši vlastní rodičia nás nemilujú, len ťažko uveríme tomu, že nás môže milovať niekto iný.
Závislosť je nefungujúci vzťah so sebou samým! S vlastným telom, mysľou, pocitmi a náladami. S vlastným pohlavím a sexualitou. S tým, že sme ľudia. A preto, že máme nefunkčné vzťahy vo vlastnom vnútri, máme ich aj s okolím.
Vo svojich najbližších vzťahoch som nikdy neokúsil, aké je to byt štáte milovaný. Pretože moji rodičia nevedeli, ako milovať sami seba, ich správanie ku mne spôsobilo, že som lásku prežíval ako kritickú, zahanbujúcu, manipulatívnu, ovládajúcu a zneužívajúcu. Takúto lásku som zakúsil ako dieťa — a preto to bol jediný druh vzťahu, v ktorom som sa ako dospelý cítil dobre. V neposlednom rade to bol i vzťah, ktorý som mal sám k sebe.
Milovať neznamená stať sa rohožkou. Začína s milovaním seba dostatočne na to, aby sme samí seba ochránili pred tými, ktorých milujeme – ak treba. Kým nezačneme milovať, ctiť a rešpektovať sami seba, skutočne nedávame – snažíme sa brat svoju hodnotu od iných tým, že sa správame tak, aby sme im vyhoveli Láska nie je o úspechu a uznaní. Lebo ak nemilujem seba, ak v hĺbke svojho bytia neverím, že mám svoju hodnotu a som hodný lásky, potom každý úspech alebo uznanie poslúžia len na to, aby ma dočasne odpútali od diery, ktorú o sebe cítim, od pocitu, že som chybný, ktorý som si osvojil ako dieťa, lebo láska, ktorú som dostával, nevyvolávala pocit lásky. Uvedomil som si, že toto je to, čo som robil väčšinu svojho života – snažil sa odvodiť svoju hodnotu od toho, že budem “dobrý chlapec” alebo “úspešný”. Keď som si začal uvedomovať, čo láska NIE je, mohol som začať bádať a odkrývať jej skutočnú podstatu.
(Robert Bumey: The Dance of Wounded Souls)

Je možné, že sme sa naučili maskovať svoje skutočné pocity tým, že sa správne obliekame, máme správny účes, žijeme v správnom dome a pracujeme na správnom mieste. Môžeme sa vystatovať svojimi úspechmi, ale pod tým všetkým sa skrýva väzenie, v ktorom sa tajne a neustále trestáme a mučíme. Občas sa trestáme pred celým svetom tým, že o sebe hovoríme ponižujúce veci. Občas dokonca povzbudzujeme druhých, aby nám pomáhali nenávidieť sa, napríklad keď dovoľujeme niektorým ľuďom, alebo náboženským zvykom, aby v nás vyvolávali pocity viny a aby nás zraňovali. Naše najhoršie mučenia sa však odohrávajú v súkromí – v našich hlavách.
(Melody Beattieová: Koniec spoluzávislosti, s. 142)

Spoluzávislosť je správanie sa človeka s nízkou sebaúctou, ktorým chce uspokojiť potreby druhých, pritom má nutkavú potrebu kontrolovať ich správanie. Spoluzávislé správanie vzniká ako výsledok utrpenia alebo prežívanej dysfunkcie. Pre spoluzávislého je typické zanedbávanie svojich potrieb.
(PaedDr. Ľubica Hornáčková)