Karpmanov dramatický trojuholník je podstatou manipulácie vo vzťahoch. Zapĺňame pri nej prázdno v sebe pocitom moci a ovládania. Tento trojuholník po prvýkrát opísal Stephen Karpman vo svojom článku Rozprávky a analýza dramatického scenára (Fairy Tales and Script Drama Analysis) v roku 1968 a používa sa v psychológii a psychoterapii.
Tri roly
V tomto modeli sú tri zvyčajné psychologické roly, do ktorých sa ľudia v nejakej situácii napasujú:
- Osoba, ktorá hrá úlohu obete (Obeť),
- Osoba, ktorá na obeť vyvíja nátlak, núti ju alebo prenasleduje (Prenasledovateľ/útočník) a
- Záchranca, ktorý zasahuje – zdanlivo z túžby pomôcť situácii alebo obeti útlaku.
Najmenej zjavnou z týchto rolí je záchranca. V kontexte dramatického trojuholníka to nie je niekto, kto pomáha niekomu v núdzi. Jeho motívy sú zmiešané alebo skryté, v skutočnosti egoisticky profituje z toho, že je „tým, čo zachraňuje”. Jeho povrchovým motívom je vyriešiť problém a javí sa ako ten, kto v tomto smere vyvíja veľké úsilie, ale jeho skrytým motívom je neuspieť v tom alebo uspieť tak, aby z toho mal prospech. Môže mať pocit, že mu to dvíha sebavedomie, že má status záchrancu alebo ho teší, keď je od neho niekto závisí alebo mu dôveruje – a koná navonok tak, že sa snaží pomôcť, ale na hlbšej úrovni obeť zneužíva, aby naďalej dostával svoju odmenu. Ako vraví transakčný analytik Claude Steiner:
„… Obeť nie je v skutočnosti taká bezmocná, ako sa cíti, Záchranca vlastne nepomáha a Prenasledovateľ sa sťažuje neoprávnene.
Keď dôjde k danej situácii, odvíja sa takto: jedna osoba zaujme pozíciu obete alebo prenasledovateľa. Iní zaujmú tie ostatné role. Potom sa tí dvaja “hráči” pohybujú okolo trojuholníka a vymieňajú si úlohy, takže napríklad obeť sa mení na záchrancu, ten prechádza do polohy prenasledovateľa – alebo, ako sa to často stáva, záchranca skončí v roli obete.
Skrytý zámer každého hráča a dôvod, prečo táto situácia pretrváva je ten, že každému sa splnia jeho nevyslovené (a často nevedomé) psychologické priania/potreby spôsobom, ktorý považujú za odôvodnený, bez toho, aby museli uznať širšiu dysfunkciu alebo škodu, ktorá sa napácha v situácii ako takej. Každý hráč teda koná skôr na základe svojich vlastných sebeckých potrieb než nefalšovane zodpovedne či nezištne. Je to teda tak, že postava, ktorá sa bežne javí ako „nariekajúca obeť” môže prejsť do role Prenasledovateľa, za predpokladu, že je „náhodná” a ospravedlní sa za ňu.”
V transakčnej analýze sa na dramatický trojuholník niekedy poukazuje v kontexte postojových hier (mind games) – „neuvedomelých hier, ktoré hrajú nevinní ľudia”, ako napr.:
- Prečo ne…š/ Áno, ale
- Keby nebolo teba
- Prečo sa mi toto vždy stane?
- Pozri sa, čo si mi urobil
- To ty si ma do tohto namočil
- Aha, ako veľmi sa snažím
- Len sa ti snažím pomôcť a
- Pobite sa.
Vzťah medzi obeťou a záchrancom môže byť spoluzávislý. Záchranca udržiava obeť závislou na sebe tým, že nahráva jej pozícii obete. Obeti sa plnia jej potreby tým, že záchranca sa o ňu stará.
Záchranca
Pozícia záchrancu v hre sa líši od skutočného záchrancu, ktorý pomáha v núdzovej situácii, napr. požiarnika, ktorý zachraňuje obeť z horiacej budovy alebo záchranára, ktorý zachraňuje obeť pred utopením. Keď ide o záchrancu v dráme, na jeho pokusoch je čosi nečestné alebo nevyslovené, alebo v najlepšom prípade je to zmiešaný motív alebo potreba byť záchrancom a mať obeť, ktorej by mohol pomáhať. V skutočnosti je to tak, že Karpmanov trojuholník skutočnému vyriešeniu problému bráni – vytvára zmätok a utrpenie, nie riešenia.
Záchranca v dramatickom trojuholníku hrá svoju rolu skôr preto, že ho to ženie k tomu, aby bol záchrancom, je to prostriedok, ktorým sa vyhýbajú tomu, aby sa pozreli na svoju vlastnú úzkosť a skryté pocity, lebo obeť potrebuje ich angažovanosť, tak ako v prípade požiarnika/záchranára.
Ako to vraví Eric Berne:
„Tá prvá skupina hrá: ,Ja sa len snažím ti pomôcť,´ kým tí druhí pomáhajú naozaj.“
(Z Wikipedie preložila Marta)
Čo povedať na záver?
Nešťastný vzťah vždy tvoria dvaja ľudia. Či už vinu rozdelíme v pomere 40:60 alebo 70:30, vždy treba dvoch. Chce to odvahu, aby sme našli, uvideli a priznali si svoju časť zodpovednosti za to, ako to v našom vzťahu vyzerá. Chcem byť čestný, alebo chcem vyhrať? Len ukazovanie prstom a slová: „Ja som dobrý a ty si zlý“ na riešenie problému totiž nestačia….
⇒ Čítajte viac o Karpmanovom trojuholníku:
- Zamyslenie od Melody Beattie „Už nie si obeť“ z knihy More Language of Letting Go
- Melody Beattie: Koniec spoluzávislosti, 8. kapitola „Odstráňte obeť“
- Peter Kazička: Vzťahy-vzťahy-vzťahy