Možno by sme mali odmietnuť tlak mať sa rád po celý čas – v každej chvíli, nech sa okolo nás deje čokoľvek – a namiesto toho prijať perspektívu reálneho sveta, ktorý býva v neporiadku rovnako ako my.
Prijať svoje skutočné ja možno znamená budovať ho s perspektívou omylu v dňoch, keď nám je všetko jedno, no ešte stále stojíme a snažíme sa prežiť do ďalšieho dňa.
Možno nemusím silou-mocou presadzovať myšlienku, že som svoj najlepší priateľ, ktorý ma miluje neustále a za každú cenu, ale skôr priateľ, ktorý to so mnou nevzdáva ani v skutočne zlých dňoch. Priateľ, ktorý pripustí, že som to pokašľal a pomôže mi upratať neporiadok, čo som spôsobil. A ktorý zavtipkuje, aby som sa pri tom všetkom vedel aj usmievať. Takýmto priateľom si potrebujem byť. Akceptujme, že naše skutočné ja sa z času na čas pošmykne, lebo sme ľudia každodenne vystavovaní rôznym tlakom. K prijímaniu svojho skutočného ja patrí celý obraz, nielen tie pekné veci, ktoré chceme ukazovať svetu, lebo vždy tu budú aj chaotické chvíle neporiadku. – Shannon Thomas
„Deti moje, toto vám píšem,
aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil,
máme u Otca zástancu:
Ježiša Krista, spravodlivého.
(1. Jána 2,1)
⇒ Mohlo by vás zaujímať: