Sestrina kolegyňa si viedla zošitok – denník krívd –, do ktorého si zapisovala, kto jej kedy ako ublížil. My možno takýto hmotný zošit nemáme, zato máme jeden „virtuálny“ v hlave, v ktorej si ukladáme všetko zlé, čo sa nám kedy stalo a vo vhodnej chvíli to vytasíme, prípadne sa nad tým ustavične trápime…
Všetci máme nejaký batoh. Každý sa balí inak. Niektorí cestujú naľahko. Iní sú v kútiku duše „mamonári“, ktorí sa nikdy nerozlúčili ani s jednou spomienkou zo života. Myslím, že sa potrebujeme zamyslieť nad tým, ako svoj batoh ponesieme podľa svojich najlepších schopností, ako ho vybalíme a čestne sa pozrieme na haraburdy, ktoré v ňom vláčime. Myslím, že súčasťou rastu je naučiť sa, ako si sadnúť na zem so všetkým, čo máme a zistiť, čo si ponesieme ďalej a čo necháme za sebou. – Hannah Brenderend.
.Kdesi mám pekný citát od Melody Beattie (ktorý neviem nájsť), že do minulosti sa máme vracať len tak dlho, kým nevyriešime veci, ktoré nás do nej ustavične ťahajú a držia nás v nej. Potom máme zostávať v prítomnosti.
.
.Hoci mávam dni, keď by som chcela zmeniť niektoré veci, ktoré sa stali v minulosti, je dôvod, prečo je spätné zrkadlo také malé a predné sklo také veľké. To, kam smerujete je oveľa dôležitejšie než to, čo ste nechali za sebou..
.