Odpustenie (zamyslenie)

V živote vraj musíme odpustiť

  1. sebe,
  2. druhým,
  3. Bohu.

Odpustenie je dar, ktorý dávame sami sebe.

1) ODPUSTENIE SEBE

Snaha o dokonalosť nám prináša len trápenie a vyčerpanie. Potrebujeme prijať, že sme len omylní a chybujúci ľudia – hoci by sme radi boli presným opakom. Prijať, že nie sme dosť pekní / bystrí / chudí / svalnatí / inteligentní, takí či onakí.

Čo si potrebuješ odpustiť? Nenesieš to bremeno už príliš a zbytočne dlho?

2) ODPUSTENIE DRUHÝM

Odpustili sme sebe, potrebujeme odpustiť aj  druhým. Nevláčme so sebou minulé zranenia. Odpustime dnes niekomu…

3) ODPUSTENIE BOHU

Po sebe a druhých je tým tretím, komu máme odpustiť, Boh. Odpustiť mu, že dopustil to a ono, alebo že neurobil to a ono. Odpovede na svoje boľavé otázky dostaneme niekedy už tu, inokedy až na druhej strane večnosti…

S odpustením sa spája aj ospravedlnenie. A s tým by malo ísť ruka v ruke aj s nápravou, odhodlaním, že sa zmením, že už nechcem robiť zlé veci a snaha ísť týmto smerom. Pravdou je, že prvý pokus býva často začiatkom dlhšej cesty . Možno aj materiálnej nápravy toho, čo sme spôsobili.

Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.
– Filipským 4,13