V živote vraj musíme odpustiť
- sebe,
- druhým,
- Bohu.
Odpustenie je dar, ktorý dávame sami sebe.
1) ODPUSTENIE SEBE
Snaha o dokonalosť nám prináša len trápenie a vyčerpanie. Potrebujeme prijať, že sme len omylní a chybujúci ľudia – hoci by sme radi boli presným opakom. Prijať, že nie sme dosť pekní / bystrí / chudí / svalnatí / inteligentní, takí či onakí.
Čo si potrebuješ odpustiť? Nenesieš to bremeno už príliš a zbytočne dlho?
2) ODPUSTENIE DRUHÝM
Odpustili sme sebe, potrebujeme odpustiť aj druhým. Nevláčme so sebou minulé zranenia. Odpustime dnes niekomu…
Nepotrebuje dnes niekto
prežiť moju milosť?
3) ODPUSTENIE BOHU
Po sebe a druhých je tým tretím, komu máme odpustiť, Boh. Odpustiť mu, že dopustil to a ono, alebo že neurobil to a ono. Odpovede na svoje boľavé otázky dostaneme niekedy už tu, inokedy až na druhej strane večnosti…
S odpustením sa spája aj ospravedlnenie. A s tým by malo ísť ruka v ruke aj s nápravou, odhodlaním, že sa zmením, že už nechcem robiť zlé veci a snaha ísť týmto smerom. Pravdou je, že prvý pokus býva často začiatkom dlhšej cesty 
. Možno aj materiálnej nápravy toho, čo sme spôsobili.
Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.
– Filipským 4,13
