1. február (zamyslenie Al-Anon)

Urobiť prvý krok nie je záležitosťou toho, že si prečítam slová „priznali sme, že sme bezmocní …“, ale záležitosťou toho, že si ich vštiepime tak hlboko do vedomia, že toto priznanie bude súčasťou nášho spôsobu myslenia a cítenia.

Tento krok môžeme čítať a opakovať stokrát a napriek tomu ho vo svojom živote nebudeme uplatňovať. Ak skutočne prijmeme fakt, že nemáme nijakú moc nad iným človekom, nebudeme sa snažiť nútiť alkoholika, aby robil to, čo od neho chceme.

Dosiahla som už takéto zmýšľanie? Dokážem sa tohto problému vzdať?

Pripomienka na dnešný deň: Pozriem sa späť na všetky veci, ktoré som urobila preto, aby som zabránila alkoholikovi v pití. Dosiahla som tým nejaké zlepšenie v nadávkach, plači, sťažnostiach, obviňovaní, zdôvodňovaní, žiadostiach alebo vyhrážkach? Mám sa dnes lepšie preto, že som premýšľala o týchto márnych gestách? Je alkoholik bližšie k vytriezveniu, alebo je situácia ešte horšia?

„Modlím sa za múdrosť uvedomenia si, že pokrok sa začína len vtedy, keď som pripravená odpútať sa od myšlienky, že ja sama môžem ovládať a vyriešiť problém niekoho iného.“

predošlé   ♦   nasledujúce