1. február (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI PADÁ SNEH

Čelíme veľkej búrke od severovýchodu, ktorá hrozí, že nás zavalí pol metrom snehu, ak nie viac. Celý deň varím, lebo počas búrok cítim nutkanie variť a tvoriť. Najlepšie dni sú tie, keď nemusím nikam ísť. Moja druhá polovička musí pracovať, keď sneží. Pred niekoľkými rokmi som mohla ísť pracovať s ním, a sedela som v mojom aute s kávou a knihou, aby som sa vyhla tomu, že budem doma sama.

Dnes si čas osamote užívam. Prečo? Pri uzdravovaní pomocou CoDA som sa naučila tešiť sa z vlastnej spoločnosti. Bez tieňa pochybností viem, že nikdy nie som sama. Moja Vyššia moc je vždy prítomná.

predošlé   ♦   nasledujúce