1. júl (zamyslenie Al-Anon)

Istá členka Al-Anonu povedala: „V Al-Anone som sa naučila, že muž, ktorého som si vzala, nemôže byť zdrojom môjho šťastia ani zármutku. Dar života je môj osobný dar rovnako, ako jeho život patrí jemu, či už sa z neho tešíme alebo ho ničíme; každý z nás s ním nakladá tak, ako chce.

  • Vidím, že je nahnevaný. Musím byť aj ja?
  • Správa sa nepriateľsky. Musím sa tak správať aj ja?

Som neverná manželskému sľubu, keď dosiahnem kúsok sebadôvery, kým on naďalej trpí kvôli pochybnostiam o sebe?

Nie som jeho vodca, ani pán, ani opatrovník. Sme jednotlivci a každý si musí nájsť vlastnú cestu k svojim cieľom. O moje zdroje útechy a sily sa so mnou odmieta deliť; bola to trpká skúsenosť, cez ktorú som sa naučila, že nemá cenu mu ich núkať.

Pripomienka na dnešný deň: Prispôsobiť sa veciam v stave, v akom sú a byť schopná milovať bez toho, aby som sa pokúšala pliesť do záležitostí niekoho iného alebo ho kontrolovať, nech mi je akokoľvek blízky – o to sa usilujem a môžem to nájsť v Al-Anone. Učenie je niekedy bolestivé; odmenou je život sám – bohatý, plný a vyrovnaný.

„Ak sa odovzdáš sebe a Bohu, budeš len málo negatívne ovplyvňovaný tým, čo prijímaš zvonku.“ (Tomáš Kempenský)

predošlé   ♦   nasledujúce