10. január (zamyslenie Al-Anon)

Do Al-Anonu chodíme, aby sme sa navzájom delili o „skúsenosti, silu a nádej“. Zo začiatku sem väčšina z nás prichádza, aby brala a nie aby dávala alebo sa delila. To, čo si chceme zobrať, je triezvosť pre alkoholika. Onedlho zistíme, že v tom sme bezmocní. Chodíme tam, aby sme cez dávanie a vzájomné zdieľanie sa našli pokoj pre seba.

Niekedy sa ľudia, ktorí prichádzajú do Al-Anonu zúfalí a bezmocní, podieľajú na uzdravujúcej skúsenosti skupiny a potom, keď alkoholik vytriezvie, si myslia, že Al-Anon už nepotrebujú. Keď prekonajú svoj vlastný problém, zabudnú na svoju povinnosť pomáhať ostatným.

Pripomienka na dnešný deň: Žiť s alkoholikom neznamená len žiť s pijanom, ktorý stále pije; znamená to tiež žiť s človekom, ktorý mení svoj život a chce žiť bez alkoholu. Keď sme v akomkoľvek období potrebovali Al-Anon, táto potreba nezmizne vtedy, keď sa dostaví triezvosť.

Tým, že aj naďalej odovzdávame niečo zo seba, zároveň aj niečo prijímame. Tým, že pomáhame iným, naďalej obohacujeme svoje vlastné životy.

„‚Tým, ktorým prináleží dobro, v jeho prijímaní nebráň, ak je to v moci tvojich rúk, hovorí Biblia. Modlím sa, aby som nemala pokušenie svojou ľahostajnosťou alebo sebectvom stáť v ceste tomu, aby iní dostali pomoc, ktorú som dostala ja.“

predošlé   ♦   nasledujúce