11. december (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI IDEM DOMOV

Ísť domov na sviatky pre mňa znamenalo bolesť. Znovu sa otvorili staré rany z detstva a zisťoval som, že sa znovu prepadávam do vzorcov správania spred zotavenia. Nemalo by ma to prekvapovať: Je to známe územie. „Viem,“ čo sa stane. Mohol by som napísať scenár, kto čo povie a urobí, keď prídem. Až príliš často sa to odohrávalo podľa neho.

Teraz mám zavedený plán zotavenia skôr, než odídem na sviatky domov. Robím veci inak. Robím vyhlásenia v prvej osobe („ja…“). Píšem si denník. Čítam literatúru CoDA. Vyhľadám si stretnutia, na ktorých sa môžem zúčastniť. Urobím si zoznam ľudí, ktorým môžem zavolať. Odriekam si Modlitbu vyrovnanosti s vierou v moju Vyššiu moc. Hľadám príležitosti, ako môžem uniknúť tak, aby som bol sám. Teraz mám z cesty domov lepší pocit. Viem sa o seba postarať, a to aj v situáciách dysfunkčnej rodiny. Ďakujem Ti, Vyššia moc.

predošlé   ♦   nasledujúce

Prečítajte si: