12. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Zúfalstvo! Koľkí kvôli nemu trpíme! Napriek tomu si neuvedomujeme, že je to obyčajný nedostatok viery. Nemôžeme byť zúfalí, ak sme ochotní obrátiť sa k Bohu a prosiť ho o pomoc. Keď máme problémy a nevidíme východisko, je to len preto, že si predstavujeme, že naše riešenia závisia od nás. Musíme si pripomínať, že naša ľudská múdrosť a dôvtipnosť často zlyhali a nepriniesli výsledky, v ktoré sme dúfali.

Možno naše preťažké bremená spôsobili, že sme stratili vieru, ktorú sme raz mali vo vyššiu moc, ako sme my sami. Možno viera nikdy nebola súčasťou nášho života a nie sme presvedčení o tom, že ju potrebujeme.

V Al-Anone objavujeme, že realita a účinnosť viery ako sily k dobrému sa môže naozaj prejaviť. Keď sa vzdávame premáhajúceho problému a dovolíme Bohu, aby ho vyriešil za nás, zisťujeme, že v našich životoch má svoje miesto Boží princíp.

Pripomienka na dnešný deň: Prirodzená viera je skutočne darom a napriek tomu nikdy nie je odopretá tým, čo cítia potrebu na niečo sa upnúť a sú ochotní sa o to usilovať. Keď vedome podriadim svoju vôľu Božej, vidím, ako v mojom živote viera naozaj funguje.

„Budem hľadať útechu v neochvejnej viere, lebo bez nej som bezmocná a sama …“

predošlé   ♦   nasledujúce