12. marec (zamyslenie Al-Anon)

Čím dlhšie som v Al-Anone, tým jasnejšie si uvedomujem, že alkoholizmus je naozaj choroba, nutkanie, posadnutosť. Nonebola som aj ja postihnutá chorým nutkaním? Nebola som rozhodnutá „zachrániť“ alkoholika v rovnakej miere, v akej bol závislý na alkohole? Niet divu, že sa situácia stala bezvýchodiskovou s neodolateľnou silou, mnou, ktorá sa pokúšala pohnúť nepohnuteľným – alkoholizmom.

Musím si každý deň pripomínať, že zachrániť môžem len samú seba. Pre moje dobro a pre dobro mojej rodiny je nevyhnutné, aby som sa vyhýbala ceste sebaľútosti, hnevu a zúfalstva. Dnes viem, že nemôžem žiť život niekoho iného.

Pripomienka na dnešný deň: Keď sa sústredím na nápravu vlastných nedostatkov a chýb, na alkoholika to nemôže mať nijaký nepriaznivý vplyv . On má rovnaké právo a povinnosť vyriešiť si svoje problémy tak, ako som si ja vyriešila tie moje. Postoj „ruky preč“, ktorú navrhuje Al-Anon, oveľa pravdepodobnejšie posilní jeho túžbu vyhľadať pomoc.

Modlím sa, aby som sa naučila, že mojou úlohou nie je sme smerovať alebo ovládať inú osobu, nech mi je akokoľvek blízka. Takisto ju prestanem zachraňovať. Nemôžem žiť život nikoho iného, len svoj.“

predošlé   ♦   nasledujúce