12. marec (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI NEBERIEM SÁM SEBA TAK VÁŽNE

Na mojom prvom stretnutí CoDA som nemohol pochopiť, prečo sa všetci tí ľudia usmievajú a smejú. Vari nevedia, že život je vážny? Moje problémy ma zmáhali a myslel som si, že uzdravovanie musí byť vážna vec. Niektorí ma pozvali, aby som s nimi šiel po stretnutí na kávu. Robili si tam žarty sami zo seba. Časom som si uvedomil, ako strašne som narušený ohľadom humoru. Chcel som to, čo majú oni. Postupne som sa pripojil k veseliu a smiechu.

Dnes sa už viem smiať. Teraz som na rade ja, aby som pozval nejakého nováčika, nech ide s nami na kávu. A nadovšetko sa radujem z toho, že sa mi obnovuje duševné zdravie.

predošlé   ♦   nasledujúce