14. október (zamyslenie Al-Anon)

Do Al-Anonu chodíme preto, lebo veríme, že je tam niečo, čo chceme. Inými slovami povedané, prichádzame tam, aby sme si niečo vzali. Spočiatku vôbec nevieme, že toto branie veľmi úzko súvisí s dávaním.

Skoro objavíme, že naša ochota pomáhať iným na nás vplýva bezprostredne a dobročinne. Naše napredovanie v programe závisí na tomto uspokujúcom pocite zo zdieľania sa, odovzdávania seba, či to má poučiť a potešiť nováčika, alebo slúžiť v skupine, podporovať naše spoločenstvo alebo trpezlivo počúvať niekoho, kto má problémy.

Pripomienka na dnešný deň: Čím viac odovzdávam zo seba samej a čím viac otváram svoje srdce a myseľ pre iných, tým viac rastu budem prežívať pri riešení mojich problémov. V Al-Anone sa učím, že nikdy nemám porovnávať svoje dávanie s prijímaním; odmenu mi zabezpečuje samotné dávanie.

„Ten, kto dáva, je len riečiskom pre dary, ktoré prijal od Boha.
Nemôže si ich hromadiť alebo držať pre seba
bez toho, aby toto riečisko zablokoval.“

predošlé   ♦   nasledujúce