15. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Sme ospravedlnení, keď sa nahneváme na človeka v alkoholickom poblúznení? Nie, ak sme prijali pravdu, že alkoholizmus je choroba. Zlepšila sa niekedy situácia, keď sme vybuchli v hneve, výčitkách a obviňovaní? Nespôsobil takýto krok na našej strane len nárast našej vlastnej frustrovanosti?

Je pravdou, že takéto výbuchy poskytujú momentálnu úľavu našim potláčaným pocitom, ale keď si uvedomíme, že tým sa veci len zhoršujú, môžeme samých seba presvedčiť, aby sme svoju silu presmerovali ku konštruktívnemu riešeniu. Akýkoľvek krok z našej strany, ktorého snahou je prinútiť alkoholika niečo urobiť, je zvyčajne odsúdený na zlyhanie.

Pripomienka na dnešný deň: Skôr, než niečo poviem, sa zastavím a zamyslím, aby sa môj hnev neobrátil proti mne a nespôsobil ešte väčší nárast mojich problémov. Budem vedieť, že dobre načasované ticho mi môže zabezpečiť ovládanie situácie tak, ako by to prístup v hneve nikdy nedokázal.

„Nech je od teba odstránená všetka zatrpknutosť a hnev a krik a zlé reči.“
(List Efezským 4,31)

Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev.“
(Príslovia 15,1)

predošlé   ♦   nasledujúce