15. február (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI HOVORÍM ZBOHOM ÚŽASNEJ DOVOLENKE

Pozerám sa na Karibské more a snažím sa vtlačiť si tento pohľad do pamäte. Idem domov a svoj domov mám rada. No predsa pociťujem smútok, keď opúšťam toto miesto a dobrých priateľov, ktorí ma sem pozvali. Prechody sú stresujúce, a to aj vtedy, keď sa mi páči tam, kam idem.  Kedysi bol ten prechod z hrôzy a zúfalstva ku konečnému pokoju a nádeji.

Vďaka mojej Vyššej moci idem dnes od jednej dobrej veci k druhej. Môj život a rozhodnutia sú moje vlastné: viem, že s pomocou mojej Vyššej moci bude všetko v poriadku.

predošlé   ♦   nasledujúce