17. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Často nám odporúčajú, aby sme si osvojili obľúbený slogan alebo citát a opakovali si ho, keď sa chceme preniesť zložitým obdobím. Mnohí z nás týmto spôsobom využívajú modlitbu vyrovnanosti; iní, ktorí uviazli v ťažkom rozhodovaní alebo sú v pokušení prijať rýchle rozhodnutie, často hovoria: „Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“

Čo môžeme urobiť vtedy, keď na nás doľahne temná depresia a o sebe a iných dokážeme rozmýšľať len negatívne? Takéto bolestivé a neduživé myslenie často vystrieda majestátnosť týchto slov zo žalmu:

Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa: „Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou“ (Žalm 8,4-6).

„Dovoľ, aby som vnímala seba aj ostatných ako korunované Božie stvorenie, lebo Ten, ktorý nás stvoril, nikdy neplánoval, aby bolo niektoré z jeho detí bezvýznamné.“

predošlé   ♦   nasledujúce