17. máj (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI REAGUJEM INAKŠIE

Ako dieťa som sa skrývala. Povedali mi, že „deti by malo byť vidieť, ale nie počuť.“ „Mám ťa rád“ sa u nás doma nikdy nehovorilo. Nikto neobjímal. Nikdy som nepočula: „Si šikulka,“ hoci v škole sa mi darilo. Myslela som si, že na mne veľmi nezáleží. Ako desaťročná som sa pokúsila ujsť.

Dnes viem, že som dôležitá. Nie som dokonalá, ale nemusím sa spoliehať na schválenie od niekoho iného, aby som mala dobré sebahodnotenie. Sama so sebou sa rozprávam pozitívne. Nemôžem zmeniť nikoho iného, ale môžem zmeniť seba a spôsob, ako so sebou zaobchádzam. Keď som kedysi urobila čosi čudné, mojou prvou reakciou bolo povedať si: „Hlupaňa!“ Mením to. Dnes som si udrela hlavu v sprche. Zareagovala som inak: „Och, si v poriadku?“

predošlé   ♦   nasledujúce