21. december (zamyslenie DDA)

ZADRŽANÝ SMÚTOK

Smútok je strata, ktorá uviazla pod popieraním, úmyselným zabudnutím a strachom z toho, že človek bude vnímaný ako ten, čo dramatizuje minulosť. Smútok, to sú navŕšené porážky, urážky a zanedbávanie z detstva.“ VČK, s. 199

Skôr, než sme prišli do DDA, možno sme si o smútku mysleli, že je to niečo, čo prežívame len nad zjavnými stratami, ako je napr. smrť niekoho milovaného, rozvod alebo zničujúca choroba. Počas zotavovania v DDA tiež prežívame smútok ako niečo, čo prichádza zo straty našej identity v detstve. Sme vystavení mnohým náznakom, že tými stratami v detstve by mohli byť napr.

  • pravidelné a nespravodlivé kritizovanie zo strany rodiča,
  • porovnávanie s poslušným súrodencom,
  • označovanie za zlého, hlúpeho alebo podradnejšieho,
  • príkaz zachovávať tajomstvá

– a zoznam pokračuje.

Práve tak ako je cenné zvládať zjavnejšie straty skôr smútením zdravým spôsobom, než vyhýbaním sa, otupovaním a dištancovaním sa, v DDA sa učíme uplatňovať láskyplné spôsoby smútenia nad našimi stratami v detstve. Prácou na Krokoch a učením sa viesť dialóg so svojím vnútorným dieťaťom zisťujeme, že naše telá a mysle si pamätajú zanedbávajúce a zahanbujúce činy minulosti. Nie je ľahké odkrývať tieto spomienky a čeliť pocitom v nich pochovaným, ale na druhej strane tohto smútku objavujeme úžasnú odmenu – a síce to, že sa budeme azda po prvýkrát v živote naplno prejavovať a cítiť sa nažive.

Dnes si budem uvedomovať a zameriavať sa na straty, ktoré som prežil v detstve a budem uplatňovať láskavý a súcitný spôsob ich oplakania.

predošlé   ♦   nasledujúce