23. december (zamyslenie DDA)

ODPUSTENIE

Druhému nemôžeme odpustiť, kým neodpustíme sebe.“ VČK, s. 233

Ako deti sme sa naučili byť k sebe kritickí a vnímať sa ako nie dosť dobrých. Dospelí v našich životoch nám to povedali toľkokrát a toľkými spôsobmi, že sa to naprogramovalo do nášho sebahodnotenia. Myšlienka, aby sme si odpustili, že sme urobili alebo povedali niečo nesprávne nám nikdy nezišla na um.

V DDA sa učíme, že odpustenie sebe je dôležité pre sebaúctu a lásku k svojmu pravému ja. Takto sa učíme uznávať svoju hodnotu a stavať základ schopnosti odpustenia druhým.

Keď sa naučíme mať sa bezpodmienečne radi, otvorí sa nám nový svet. Pre mnohých z nás to nemusí byť jednoduché, a to kvôli kritickému vnútornému hlasu, ktorý akoby nás neustále zrážal. No možné to je – vieme to, lebo vidíme, že sa to deje u iných.

Keď si začneme dávať tento dar, budeme schopnejší dávať ho aj ľuďom okolo nás. To však neznamená, že ospravedlňujeme neakceptovateľné správanie, jednoducho sa učíme odpúšťať a prijímať druhých takých, akí sú. Len potom sa môžeme rozhodnúť, či ich chceme mať vo svojich životoch. No to rozhodnutie bude zdravé a nie založené na hneve a rozhorčení.

V tento deň posilním svojho ducha, prejavím si nepodmienenú lásku prijatím seba ako človeka.