24. február (zamyslenie Al-Anon)

Snažila som sa niekedy nájsť tú maličkú iskričku, ktorá spôsobila v rodine výbuch a ten sa prejavil škaredými slovami a násilníckym vzájomným obviňovaním? Dokážem si priznať, že som to mohla spôsobiť ja tým, že som príliš rýchlo zareagovala na absurdné obvinenie alebo nadávky? Beriem všetko, čo hovorí alkoholik vo svojom frustrovanom hneve proti samému sebe ako urážku seba?

Keď alkoholik vybuchne, musím si uvedomiť, že tento výbuch je vždy nasmerovaný na tých, čo sú mu najbližšie a často sú to práve ľudia jemu najdrahší. Chcem si pripomínať, že takéto výbuchy len odkrývajú jeho nešťastie. Nebudem zhoršovať situáciu tým, čo v takej situácii alkoholik povie.

Pripomienka na dnešný deň: Riekanka z detstva dáva jednoduchú odpoveď: „Palice a kamene mi môžu polámať kosti, ale nadávky ma nikdy nemôžu zraniť.“ Len vtedy, keď to dovolíme.

Kiež sa naučím zachovať pokoj mlčaním, keď nie je správny čas povedať to, čo mi práve zíde na um.“

„Je čas mlčať a čas hovoriť.“
(Kazateľ 3,7)

predošlé   ♦   nasledujúce