26. október (zamyslenie Al-Anon)

Prvý krok, v ktorom je napísané, že sme „priznali svoju bezmocnosť“, sa často považuje za jeden z najťažších. No pre niektorých z nás je 2. krok rovnako ťažký, lebo nás nabáda, aby sme priznali, že naše správanie nebolo vždy celkom triezve. Tu je jeden príklad:

Dosť bežným zvykom, ktorý je nerozumný a sebaklamný, je robiť z maličkostí veľké problémy. Nerobíme to preto, že by sme nemali dosť tých veľkých problémov, to nie! Je to preto, že na nás dopadá ťažoba všetkého a všetky veci sa javia ako čierne a nevieme rozoznávať medzi tým, čo je dôležité a čo si nemusíme ani všímať.

Pripomienka na dnešný deň: Vždy, keď sa stane niečo, čo ma frustruje alebo zlostí, postavím sa nabok a položím si otázku:

„Je to hora alebo krtinec?“

Jednoducho nebudem plytvať časom a energiou na nedôležité veci; ušetrím si ich, aby som zvládla tie veľké!

„Niektorí ľudia sa trápia a zaháľajú,
snažia sa a strkajú v honbe za krtincami,
z ktorých chcú vyrobiť vysoké vrchy.“

predošlé   ♦   nasledujúce