27. marec (zamyslenie Al-Anon)

Občas chodím na stretnutia Al-Anon v zádrapčivej, kritickej nálade, čo si ani neuvedomujem. Neobyčajnou zhodou okolností sa stáva, že ma všetci vytáčajú. Tento hovorí príliš veľa, tamten nemá ani kúsok tolerancie voči iným, iný povedal alebo urobil niečo, čo považujem za neláskavé. Môže to by tak, že vinníkom v tejto veci je práve môj postoj? Vrátim sa späť k základom Al-Anonu. O čo sa vlastne usilujem? O pomoc a múdrosť. Nájdem ich, ak budem u iných hľadať len chyby? Musím pamätať na to, že som tu len preto, aby som zlepšila samu seba a svoj spôsob života a na každom stretnutí môžem získať niečo dobré bez ohľadu na to, čo sa tu povie alebo urobí.

Pripomienka na dnešný deň: Budem sa brániť voči tomu, aby som na iných hľadala chyby; budem sa snažiť vidieť to, čo je v nich dobré. Do Al-Anonu chodím preto, aby som sa učila a každé stretnutie je veľmi cenné.

„Naučil som sa mlčať
od tých, čo hovoria veľa;
tolerovať od tých, čo sú netolerantní
a byť vľúdny od tých, čo sú neláskaví.
Týmto učiteľom by som
nemal byť nevďačný.“
(Kahlil Gibran: Piesok a pena)

predošlé   ♦   nasledujúce