29. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Meditácia nad slovom odpustiť môže vrhnúť prekvapujúce svetlo na to, ako toto slovo chápeme.

Máme odpúšťať tým, čo nám ublížili. Keby sme ich najprv neodsúdili za to, čo nám urobili, nebol by dôvod na to, aby sme im odpustili. Určite budeme musieť odpustiť sebe za to, že sme súdili.

Písmo hovorí: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Matúš 7,1). Ak súdime bez ohľadu na to, ako veľmi sme boli zranení alebo aké to bolo úkladné, sme vinní. Keď nasledujeme tento myšlienkový pochod k jeho logickému záveru, vidíme, že môžeme odpustiť len sebe. Ak to urobíme, takisto tým odpúšťame osobe, ktorej čin sme považovali za zlý.

Pripomienka na dnešný deň:Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého“ (Matúš 22,37) mi hovorí, že najskôr musím mať pokoj so sebou, keď sa chcem naučiť milovať iných. Musím si neustále pripomínať, že nikdy nepoznám pohnútky, ani podmienky iného človeka; kvôli sebe ho musím prijímať takého, aký je. Veľkou súčasťou tohto prijatia je láskyplná tolerancia.

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
(Lukáš 23,34)

„A odpusť mi, že súdim a mstím sa. Pomôž mi odpustiť sebe;
viem, že je to prvý krok k duchovnému bezpečiu.“

predošlé   ♦   nasledujúce