29. január (zamyslenie Al-Anon)

Samozrejme, že som povinná zo súcitu a ľudskosti pomáhať iným. To však neznamená, že by som mala robiť za nich to, čo majú urobiť oni sami. Nemám nijaké právo zbavovať niekoho povinnosti prevziať svoju vlastnú zodpovednosť. Hoci vzájomná závislosť je jedným z povzbudení a odmien manželského života, každý z partnerov musí vykonávať svoju vlastnú prácu a niesť vlastný podiel bremena. Ak alkoholik v rodine vo svojich povinnostiach zlyháva, keď ich vezmem namiesto neho na seba, iba to oslabí jeho vôľu prijať svoj diel zodpovednosti.

Pripomienka na dnešný deň: Ako môžem najlepšie pomôcť alkoholikovi? Tým, že keď sa dostane do ťažkostí, nezasiahnem. Musím sa odpútať od jeho nedostatkov a nemôžem zaňho veci doháňať, ani ho kritizovať. Musím sa naučiť, čo je moja úloha a tú jeho nechať naňho. Ak v nej zlyhá, toto zlyhanie nie je moje – bez ohľadu na to, čo si o tom ostatní myslia alebo hovoria.

„Hoci sme stvorení jeden pre druhého, napriek tomu má každý svoje vlastné úlohy. Ináč by mi uškodili zlyhania iných, čo nie je podľa Božej vôle, lebo moje šťastie nezávisí od druhého človeka.“
(Markus Aurelius: Meditácie)

predošlé   ♦   nasledujúce