3. marec (zamyslenie Al-Anon)

Počas desivých dní pitia bol pre nás strach z toho, čo sa deje s našou rodinou, určite tou najdôležitejšou vecou na svete. Ako by to mohlo byť inak? Zžili sme sa s tým. Vedeli sme, že vonku je iný svet, kde žijú ľudia v určitom poriadku a pokoji, ale keď sme na to pomysleli, tak len s bolestivým závistlivým bodnutím. Tápali sme v problémoch, ktoré nedávali nijaký priestor na to, aby sme mysleli na niečo iné.

V Al-Anone zisťujeme, že existuje východisko zo situácie, ktorá sa javí ako beznádejná. Nachádzame priateľov, ktorí nám pomáhajú a povzbudzujú nás; nachádzame aj príležitosť, aby sme pomáhali iným. A tak sa pomaly šplháme von z diery, o ktorej sme sa domnievali, že sme v nej pochovaní.

Pripomienka na dnešný deň: Keď nám konečne došlo, že Al-Anon má niečo, čo môžeme využiť, vyskakujeme z beznádeje k nádeji a dôvere. Vzdávame sa zúfalstva, chytáme záblesk nádeje – a potom to už vieme. Je na nás, aby sme to vo svojich životoch uplatňovali.

Dovoľ mi uvedomiť si, že program Al-Anon nie je zázračným liekom, ktorý okamžite vylieči všetky moje neduhy, ale je to návod na život, ktorý mi poslúži presne do tej miery, v akej ho budem uplatňovať.

predošlé   ♦   nasledujúce