30. január (zamyslenie Al-Anon)

Väčšina z nás sa obracia o pomoc na Al-Anon ako na poslednú možnosť. Už sme vyskúšali všetko ostatné. Možno sme videli jeho účinky na iných; zdalo sa nám, že to funguje ako kúzlo, preto chceme niečo z toho aj pre seba! Potom zistíme, že to nie je nijaké kúzlo, ale určitý druh duchovného zdravého uvažovania, o ktoré sa musíme opierať a naučiť sa ho.

Začíname ako deti v prvej triede 1. krokom: Priznali sme, že sme nad alkoholom bezmocní a že naše životy sa stali nezvládateľnými. Druhú časť tohto kroku si priznáme ľahko, ale prvú obyčajne vyrieknu len naše pery. Je pre nás veľmi ťažké vzdať sa myšlienky, že my – tí kompetentní, ktorí sme sa snažili zvládnuť alkoholikovu situáciu, vlastne nevieme, ako ju máme zvládať správne.

Pripomienka na dnešný deň: Prvý krok sa musím naučiť a opakovať si ho dovtedy, kým sa nestane mojou súčasťou. Vždy, keď sa poddám prirodzenému nutkaniu a zvyku vziať to do vlastných rúk a snažiť sa vynútiť zmenu, znovu sa dostávam do problémov. Viem, že sa to môže zlepšiť len vtedy, keď tomu skutočne uverím a vo svojom živote budem uplatňovať prvý krok.

„Modlím sa, aby som bola oslobodená od nutkania ovládať svoju situáciu. Tak často som dokázala, že to nedokážem. Dovoľ, aby som rozmýšľala, poznala a cítila svoju bezmocnosť; potom sa aspoň naučím, ako sa mám toho vzdať a odovzdať to Bohu.“

predošlé   ♦   nasledujúce