4. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Každý z nás pozná neznesiteľnú frustrovanosť v snahe zmocniť sa pijana, keď je v moci alkoholického zmätku, cez ktorý nemôže preniknúť ani triezve uvažovanie, ani slzy, ani nadávky.

Je hlúpe vítať napitého alkoholika, ktorý prichádza domov so zlým svedomím, paľbou nahnevaných slov. Reakcia alkoholika nebude v takýchto okamihoch o nič logickejšia ako naša.

Išla by som do cudziny s tým, že ľudia mi budú rozumieť, hoci hovorím svojím jazykom? Pijanovi v akútnej fáze by to dávalo rovnaký zmysel. Nedokážeme hovoriť jeho jazykom a alkoholik nemôže rozumieť nám.

Pripomienka na dnešný deň: Zlepšovať svoju situáciu, ktorá sa javí ako beznádejná začnem až vtedy, keď nie je veľmi zložitá. Toto je veľký okamih – NIE pre činy a neuvážené reči, ale pre nečinnosť a ticho, ktoré nebude skalené mrzutosťou a sebaľútosťou. Toto je naozaj ten moment, keď sa toho treba vzdať a odovzdať to Bohu.

„Mnohými vecami musíš prejsť ako hluchý a myslieť radšej na veci, ktoré vedú k tvojmu pokoju. Je užitočnejšie odvrátiť svoje oko od vecí, ktoré sa ti nepáčia, než byť otrokom v spore.“ (Thomas A’Kempis)

predošlé   ♦   nasledujúce