5. február (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI ZISŤUJEM, KTO SOM

Keď som dospievala, u mňa doma sa nevyjadrovali žiadne pocity. Naučila som sa teda nič necítiť. Vytvorila som som si niekoľko spôsobov potláčania svojich pocitov: namiesto hnevu som upadala do depresie, namiesto toho, aby som bola vystrašená alebo smutná, popadla ma úzkosť. A ak to nefungovalo, pocity som potláčala prejedaním sa.

Keď sa teraz ako dospelá uzdravujem, zisťujem, že je v poriadku, aby som mala pocity – ale ešte stále je to ťažké. Keď sa cítim zdeprimovane a smutno, ešte stále chcem zjesť bonboniéru. Naučila som sa určovať tie dysfunkčné spôsoby vyrovnávania sa so vzniknutou situáciou ako signály, že cítim niečo, čím sa potrebujem zaoberať. Spýtam sa samej seba: „Čo cítim?“ a potom: „Čo s tým potrebujem urobiť?“ Pomocou stretnutí a Vyššej moci zisťujem, kto som.

predošlé   ♦   nasledujúce