5. máj (zamyslenie Al-Anon)

Je toľko toho, za čo môžem byť vďačná, že si to ani neuvedomujem. Príliš často zabúdam premýšľať o všetkých veciach v mojom živote, z ktorých by som sa mohla tešiť a vážiť si ich.

Možno nad tým neuvažujem, lebo som príliš zamestnaná svojimi ťažkosťami. Dovoľujem, aby bola moja myseľ naplnená dôvodmi na sťažovanie a čím viac na ne myslím, tým väčšie sa mi zdajú. Namiesto toho, aby som sa poddala Bohu a Jeho dobrote, dovoľujem, aby ma ovládalo negatívne myslenie, k čomu sú moje myšlienky veľmi náchylné, ak ich prísne nenasmerujem k svetlejším bodom.

Pripomienka na dnešný deň: Každodenný čas meditácie je pre duchovný rozvoj nevyhnutný. Tieto „časy rozmýšľania“ kontrolujem. Ak premýšľam o tom, čo je v mojom živote dobré, každý deň to bude narastať a vytlačí to sebaľútosť a rozhorčenie nad tým, čo mi chýba a čo ma zraňuje. Zrazu si uvedomím, že som schopná využívať Božiu pomoc pri zvládaní svojho života v poriadku a vyrovnanosti.

„Boh nám dal schopnosti, pomocou ktorých vieme uniesť to, čo nás postretne bez toho, aby nás to zdrvilo alebo deprimovalo. Prečo potom zaslepení voči Darcovi sedíme a nariekame, neuznávame Ho, ale poddávame sa sťažnostiam? (Epictetus)

predošlé   ♦   nasledujúce