6. november (zamyslenie CoDA)

V TEJTO CHVÍLI SA POZERÁM NA SVOJE SPRÁVANIE

Dnes večer po stretnutí som počúval niekoho, kto hovoril a hovoril a hovoril ešte niečo. Zo začiatku som vyjadroval podporu, no potom som prešiel z empatie do spoluzávislosti.

Kde bola moja časová hranica? V mojej hlave. Ten rozhovor som mohol uťať po primeranom čase. Namiesto obviňovania sa si precvičujem, čo mám povedať, keď sa to stane zase: „Prepáčte mi, už musím odísť.“ Alebo jednoducho: „Musím ísť.“

Môžem byť dobrým poslucháčom a nebyť pritom spoluzávislý.

predošlé   ♦   nasledujúce