7. apríl (zamyslenie Al-Anon)

Niekto na stretnutiach Al-Anon hovorí: „Ale ja musím alkoholika kryť, veď čo by si o mne mysleli susedia a príbuzní, keby som to nerobila?“ Iná priznáva, že musí manžela u šéfa ospravedlňovať, ináč by alkoholik prišiel o zamestnanie. Iná chodí do práce preto, aby mohla platiť šeky, čo by malo byť zodpovednosťou hlavy rodiny.

Môžeme si naozaj navrávať, že takéto núdzové riešenia budú fungovať? Vieme si predstaviť, že nespôsobia nič okrem toho, že predĺžia agóniu alkoholika, keďže vieme, že jeho choroba je progresívna? Urobili by sme dobre, keby sme si uvedomili, že nevyhnutný kolaps môže byť oveľa horší než to, keby sme alkoholikovi umožnili, aby sám čelil svojim zodpovednostiam a chybám bez nášho zasahovania.

Pripomienka na dnešný deň: Ak nijakým spôsobom nebudem chrániť alkoholika pred následkami jeho pitia a dovolím, aby ho premohla pohroma, potom zodpovednosť za to, čo sa stane, nenesiem. Nemala by som vytvárať krízu, aby som „alkoholika priviedla k rozumu“, ale musím mať odvahu držať od neho ruky preč a umožniť, aby ku kríze naozaj došlo.

„Modlím sa, aby mi Boh pomohol pochopiť, že osud alkoholika nie je v mojich rukách. V Jeho rukách nechám všetko, čo treba urobiť a budem sa mať na pozore, aby som sa nemiešala do toho, keď Boh bude uplatňovať svoj plán pre nás.“

predošlé   ♦   nasledujúce