7. september (zamyslenie Al-Anon)

Do Al-Anonu nechodíme – alebo nemali by sme – na to, aby sme tam hľadali ľútosť. Nemali by sme očakávať, že nás ostatní budú uisťovať o tom, že náš hnev je oprávnený, alebo že by sme sa mali správať agresívne. Agresii zo strany druhých sa snažíme odolávať udržiavaním svojej vlastnej dôstojnosti a duševnej rovnováhy. Stručne povedané robí program Al-Anon cez svojich členov pre nás to, že nám pomáha, aby sme zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svoje rodinné problémy.

Ak sa sťažujem na niečo, čo urobil „on“, niekto môže poukázať na to, že vyzerám príliš odhodlane. (Nebudem to považovať za chybné dokonca ani vtedy, keď použijú slovo „tvrdohlavá“!) Keď sa priznám, že kontrolujem jeho aktivity, môžu mi povedať, že to veci určite neprospeje, ale že mi to zabráni v ďalšom raste.

Pripomienka na dnešný deň: Stretnutia a priateľstvá v Al-Anone môžu byť inšpirujúce, zaujímavé, poučné, ba dokonca zábavné. No sú zasvätené aj vážnym veciam, ako napríklad tomu, že ma menia na sebavedomú, duchovne orientovanú dospelú ľudskú bytosť. Ak chcem práve toto, budem počúvať s otvorenou mysľou, prijímať návrhy a dobre využívať to, čo sa budem učiť.

Modlím sa, aby nič nestálo v ceste môjmu vnímaniu toho, čo mi ponúka Al-Anon.“

predošlé   ♦   nasledujúce