8. jún (zamyslenie Al-Anon)

Čo ma po prvýkrát priviedlo do Al-Anonu? Prísľub úľavy od neznesiteľného bremena. Inak povedané, prišla som si niečo zobrať, tak ako to robíme všetci. Zakrátko som zistila, že „branie“ z veľkej miery závisí od mojej ochoty dávať: slúžiť iným, či už ide len o priloženie ruky k dielu pri príprave a upratovaní miestnosti po stretnutí alebo o utešovanie a povzbudzovanie iných, keď sa nachádzajú v problémoch. Rovnaký duch dávania sa musí odohrávať v každej oblasti môjho života, hlavne u tých, ktorí sú mi blízki. Tento druh dávania sa nazýva láska.

Pripomienka na dnešný deň: Dávať lásku je samo osebe naplnením. Nesmie nám záležať na tom, či je opätovaná alebo nie. Ak ju dávam len preto, aby som získala reakciu podľa mojich podmienok, moja láska je tým anulovaná. Ak mám schopnosť lásku dávať a ak je potom aj akýmkoľvek spôsobom opätovaná, je to len osobitný bonus. Len ak dávame lásku slobodne a bez  očakávania, že bude opätovaná, nachádzame samých seba a budujeme sa duchovne.

Získal niečo človek, ktorý prijal množstvo láskavostí
a sám nijaké neposkytol?
Veľký je ten, kto koná najviac úžitku
.“
(Ralph Waldo Emerson: Esej o vyrovnaní)

predošlé   ♦   nasledujúce