Dočítala som knihu Kvety pre Algernona od Daniela Keyesa. Je to smutný príbeh mentálne postihnutého (pardón za výraz – debila) Charlieho Gordona s IQ 68. Po úspešnom pokuse na myšiakovi Algernonovi podstúpi operáciu na zvýšenie svojej inteligencie. Dovtedy ho ľudia mali radi, len keď im dovolil, aby sa na ňom smiali. No keď raz bude múdry, konečne ho prijmú ako normálneho človeka a bude viesť normálny život – teda prinajmenšom si to myslel. Koniec je smutný a človeku je Charlieho ľúto.
Racionalizovanie správania narcistu
Zvýšená empatia nás vystavuje riziku. Zo súcitu odmietame vidieť varovné signály.
Neprefarbujme, keď nám narcista/ka ukazuje svoje skutočné farby
– potrebuje prevziať zodpovednosť za svoje správanie, nie sa vyhovárať na tamto či tamtoho.
Stonewalling
Čo je to?
Stonewalling (čítaj stoun-uóling) je
- škodlivá komunikačná taktika a obranný mechanizmus,
- robenie obštrukcií, vyhýbavé vystupovanie,
- odmietnutie komunikovať alebo spolupracovať,
- zámerné alebo nezámerné zadržiavanie alebo odňatie informácií, emócií alebo fyzických zdrojov,
- prejav nezáujmu o riešenie situácie, snaha vyhnúť sa konfrontácii,
- prípadne strach z reakcie partnera a neschopnosť hovoriť o pocitoch.
Vyhorenie (článok a test)
Koľko ľudí na smrteľnej posteli ľutovalo,
že nestrávili viac času v kancelárii?
4F / 4 U – Štyri druhy reakcií na stress / traumu
Tieto štyri typy podvedomých, okamžitých, automatických a inštinktívnych reakcií na stresovú/nebezpečnú/záťažovú situáciu alebo hrozbu/traumu nám pomáhajú porozumieť našim pocitom a skúsenostiam. Možno zistíme, že využívame jeden typ reakcie, ktorému sme sa naučili v detstve. Tieto akútne stresové reakcie sú snahou vrátiť sa do stavu pokoja a kontroly, sú to akési „cesty do bezpečia“ a režimy prežitia.
Päť pohoničov (článok a test)
Čo nás v živote motivuje a poháňa?
Americký psychológ Taibi Kahler určil v roku 1975 päť motivátorov – pohoničov:
- Please Others. – Buď úslužný.
- Be Strong. – Buď silný.
- Hurry Up. – Ponáhľaj sa.
- Try Hard. – Snaž sa.
- Be Perfect. – Buď dokonalý.
Deň po dni to zvládnem (zamyslenie)
Neviem, ako to máte vy, ale pre mňa sú počítačové záležitosti nočná mora.
Prechádzam zo starého počítača na nový (už zasa) a predstava, čo všetko treba odinštalovať, znovu nainštalovať, prípadne kúpiť nové ma morí už riadne dlho. Pri tomto type vecí viem dosť dlho prokrastinovať (rozumej: odkladať ich), až kým ma k tomu nedokope nutnosť a fakt, že počítač potrebujem pre prácu.
Nutkavé premýšľanie
V angličtine majú na to termín „rumination“ (čítaj ,rúmi‘neišn). Je to duševné sebatrýznenie, toxický vír, ktorý nás strháva nadol do čiernej diery beznádeje. Tento typ premýšľania vzniká následkom stresujúcej alebo traumatickej skúsenosti. Nečinne pri ňom sedíme /šoférujeme / prechádzame sa a do nemoty „prežúvame“ negatívne myšlienky. Keď to robíme často, stáva sa nám to zlozvykom. A trápi nás stres, strach, panika, neistota, úzkosť a depresia. Prečo to robíme? Nadmerným premýšľaním sa snažíme mať veci pod kontrolou – lenže márne…
Dýchať zhlboka
„Jeden hlboký nádych stačí na to, aby urobil miesto tam, kde bol predtým celý rad myšlienok idúcich jedna za druhou. Jeden vedomý nádych (dva alebo tri by boli ešte lepšie), a to celé zrealizované viackrát za deň, je vynikajúcim spôsobom, ktorý vám dokáže vytvoriť miesto vo vašom živote.“ (Eckhart Tolle)