23. december (zamyslenie DDA)

ODPUSTENIE

Druhému nemôžeme odpustiť, kým neodpustíme sebe.“ VČK, s. 233

Ako deti sme sa naučili byť k sebe kritickí a vnímať sa ako nie dosť dobrých. Dospelí v našich životoch nám to povedali toľkokrát a toľkými spôsobmi, že sa to naprogramovalo do nášho sebahodnotenia. Myšlienka, aby sme si odpustili, že sme urobili alebo povedali niečo nesprávne nám nikdy nezišla na um.

Čítať viac

22. december (zamyslenie DDA)

DOSŤ DOBRÝ

A predsa, prichádzame z domovov, v ktorých nikdy nebolo dosť dobré to maximum, čo sme robili. Alebo sa to nikdy tak nejavilo.“ – VČK, s. 37

Ako od detí sa od mnohých z nás očakávalo, že budeme podávať výkon. No nech sme si počínali akokoľvek dobre, chvály sa nám nedostalo – len vyšších očakávaní. Bolo normálne, že sme chceli počuť, že si nás cenia a prahli sme po ubezpečení, že sme v poriadku. Uistenie však chýbalo a nechali nás v presvedčení, že jednoducho nie sme dosť dobrí.

Čítať viac

21. december (zamyslenie DDA)

ZADRŽANÝ SMÚTOK

Smútok je strata, ktorá uviazla pod popieraním, úmyselným zabudnutím a strachom z toho, že človek bude vnímaný ako ten, čo dramatizuje minulosť. Smútok, to sú navŕšené porážky, urážky a zanedbávanie z detstva.“ VČK, s. 199

Skôr, než sme prišli do DDA, možno sme si o smútku mysleli, že je to niečo, čo prežívame len nad zjavnými stratami, ako je napr. smrť niekoho milovaného, rozvod alebo zničujúca choroba. Počas zotavovania v DDA tiež prežívame smútok ako niečo, čo prichádza zo straty našej identity v detstve. Sme vystavení mnohým náznakom, že tými stratami v detstve by mohli byť napr.

Čítať viac

18. december (zamyslenie DDA)

SLUŽBA

Zámerom služby v DDA je vzájomná podpora pri stávaní sa zodpovednými za našu vlastnú pohodu.“ VČK, s. 354

Môže byť ťažké začať vykonávať službu, keď tá akoby niesla zo sebou takú veľkú zodpovednosť. Myšlienka, že môžeme pomôcť druhému človeku zotaviť sa vyvoláva podobný pocit, ako keď sme sa snažili zachrániť naše rodiny.

Čítať viac

17. december (zamyslenie DDA)

Vyjadrovanie pocitov

Keď vychádzame z emocionálnej izolácie, znovu nadobúdame schopnosť rozpoznávať a vyjadrovať všetky svoje pocity.“ VČK, s. 361

Mnohým z nás ako deťom nedovolili prejavovať pocity. A tak sme ich v sebe dusili a predstierali sme, že ich nemáme – zo strachu, že sa nám vysmejú alebo nás potrestajú.

Čítať viac