Je fajn snažiť sa vidieť dobro v ľuďoch, vidieť ich potenciál, podporovať to pozitívne. No môže to vyústiť aj do série sklamaní, keď tvrdohlavo stále znova ignorujeme realitu, aj u ľudí, ktorí sú nám veľmi blízki. Spôsob, akým s tebou zaobchádzajú vyjadruje, čo si o tebe myslia. Nesnaž sa to dešifrovať alebo ospravedlňovať. Je to jednoduché: ak si počínajú tak, akoby si ich nezaujímal(a), nezaujímaš ich. Nesnažme sa prefarbovať ľudí, keď nám ukazujú svoje pravé farby. Niekedy musíme prestať vidieť to dobré v ľuďoch a pozrieť sa na to, čo nám ukazujú, na ich slová a činy. Slová často neladia so správaním. Niektorí považujú našu láskavosť za slabosť. Keby sme to povedali trochu expresívnejšie: zo zadku sa nestane váza, keď doňho strčíme ružu… Strážme si svoje srdce a zastaňme sa samých seba, ak treba. Vytýčme hranice, aj keď to bude veľmi bolieť. Sklamanie nie je nikdy príjemné, ale život v ilúzii tiež za veľa nestojí.
