Búrky (citáty)

  • Keď sa začnú valiť búrkové mračná, nepanikár. Zvládneš to. Zvládol si to predtým a zvládneš to znovu. A tentoraz máš ešte viac skúseností. (Doe Zantamata)
  • Niekedy musíš jednoducho skloniť hlavu, pomodliť sa a čeliť búrke.
  • To vďaka búrkam sa stromy zakorenia hlbšie. (Dolly Partonová)
  • Niekedy potrebujeme búrku, aby sme uvideli slnko.
  • Nedovoľ, aby ťa vtiahli do svojich búrok. Vtiahni ich do svojho pokoja.
  • Keď si si vytvoril svoju vlastnú búrku, nebuď naštvaný, ak zmokneš.
  • Niektorí si vytvárajú svoje vlastné búrky a potom sa rozčuľujú, keď leje…
  • Nie všetky búrky ti prídu skomplikovať život – niektoré ti len vyčistia cestu.
  • Boh ťa prenesie cez každú búrku a dá ti silu zvládnuť ju.
  • Niektoré veci sa môžeš naučiť len v búrke. (Joel Osteen)
  • Nech je toto základom nášho vďakyvzdania. Božia dobrota sa dokazuje nielen v tom, čo dáva, ale aj v tom, čo dovoľuje. Ťažké časy sú ťažké práve preto, že nás nútia vyjsť z našej zóny pohodlia. Privádzajú nás do situácie, kde sme fakticky donútení dôverovať Bohu. Presúvajú duchovný život z teórie do reality. Môžeme si vypočuť koľko kázní len chcene o tom, ako sa Boh stará o naše deti, no až keď to sami prežijeme, vtedy sa tie pravdy stanú oslobodzujúcim základom života, ktorý neodfúknu vetry nepriazne. Ktosi povedal: „V triede sa môže učiť o tom, ako sa plaví po mori. No až rozbúrené moria vychovajú skvelého námorníka.“ Dobre povedané. Môžeme sa učiť o plavbe a naučiť sa naspamäť všetky termíny s tým súvisiace, ale nikdy sa nenaučíme plaviť na lodi, a ešte oveľa menej byť skvelým námorníkom, kým nie sme na rade a neprevezmeme kormidlo, keď naša plachetnica pláva v poryvoch vetra cez Mys strachu. Keď vlny dorážajú, vietor kvíli a dážď sa valí po palube, vtedy sa učíme plaviť a prežiť. A keď sa búrka pominie, budeme ďakovať Bohu za to poznanie a dôveru, ktorú by sme inak nezískali.

  • V TEJTO CHVÍLI SOM VĎAČNÝ ZA ZLÉ ČASY. Som vďačný za všetky moje životné skúsenosti, dobré i zlé. Keby som sa mohol vrátiť v čase, robiť veci inak a mať len „dobré“ dni, kým by som bol? Viem, že by som nebol tým, kým som dnes. Dobré dni sú ako pokojné plachtenie a zábava, ale z tých zlých som sa dozvedel toľko toho o sebe! Zlé časy testujú moju silu a otvárajú mi oči voči problémom, ktorými sa musím zaoberať. Bolestné skúsenosti teraz vnímam ako príležitosti k rastu. V týchto časoch idem ďalej po ceste uzdravenia. (In This Moment Daily Meditation, 25. jún)

◊♦◊

pieseň Koniec letnej búrky

.. 3:24

Porovnávanie sa (zamyslenie)

Máme doma mačky, a teda aj mačacie WC. Ak ste v podobnej situácii, tak viete, že vynášanie podstielky z neho je problém. Pomôže ďalšia miska pred ním, čo-to zachytia aj špeciálne rohože, ale základný problém to nerieši: podstielka odtiaľ „vyletúva“, keď v nej hrabú a zachytáva sa im medzi bruškami na labkách. A tak môžete niekedy sledovať aj niekoľkometrovú „podstielkovú čiaru“ ťahajúcu sa po parketách. Neostáva iné, len to upratovať  alebo zrušiť mačky, pričom druhá alternatíva vlastne nie je alternatívou. Keď potom vidím niekde zavesené fotky izby s bezchybne čistou podlahou, v ktorej kúte sa krčí mačací záchod, prepadne ma pocit neschopnosti a bezmocnosti nad týmto problémom – teda kým si neuvedomím svoje pocity a nepripomeniem, že robím, čo môžem, a že skôr, než to odfotili, to upratali a že určite majú rovnaký problém ako my.

K niečomu podobnému dochádza napríklad aj vtedy, keď dokonale spokojný človek s dobrou náladou narazí na internete na nejakú fotku (v najhoršom prípade u ľudí, ktorých ktorých pozná), ktorá v ňom zrazu spustí vlnu sebaľútosti, možno závisti, akejsi tupej bolesti – a tráva na brehu toho druhého človeka sa odrazu javí ako zelenšia, než na tom našom, jeho život lepší, naplnenejší a šťastnejší.

Porovnávanie s inými vedie k márnivosti alebo zatrpknutosti
– vždy podľa toho, s kým sa porovnávaš.

Porovnávanie sa nás oberá o pokoj, pohodu a šťastie. Pre mňa šťastie nie je ani tak muška jenom zlatá, akýsi prchavý pocit, ktorý človeku uniká, príde a odíde si, kedy chce. Je to skôr vedomý výber, rozhodnutie, že áno, som šťastná, lebo… A tých dôvodov pre šťastie je neúrekom. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch a stačí sa poobzerať, aby si človek uvedomil, že keď sa už chce porovnávať, tak aj s tými, čo majú problémy – a môže byť vďačný minimálne za problémy, ktoré nemá.

Načo porovnávať svoj život so životom niekoho iného?
Každý má iné talenty, rany, potreby, túžby
a lekcie, ktoré sa musí naučiť.

Ak si musím neustále niečo dokazovať,
nemám priestor na pestovanie dobrého vzťahu k druhému.
Ak sa neustále s niekým porovnávam,
zmýšľam rovnako ako Lucifer, ktorý povedal:
„S Najvyšším sa budem merať!“
A tento postoj ho nakoniec vyhnal z neba…
Keď hovoríme: „Som čestnejší ako on“
alebo: „Ja by som nikdy nič také neurobil,“
porovnávame sa s niekým iným a  sa nad neho.“
(D.W. a B. Hoolbrokoví)

⇒Prečítajte si:

Hľadať sám seba (zamyslenie)

Pobavil ma článok o jednom 50-ročnom opitom Turkovi. Po popíjaní s kamarátmi zablúdil cestou domov v lese a keď neprišiel včas domov a nevedeli sa s ním spojiť, dali po ňom vyhlásiť pátranie. Dotyčný sa nejakým činom pridal na niekoľko hodín k pátracej  akcii s kopou dobrovoľníkov, až kým už mierne vytriezvený nezistil, že hľadá sám seba… Svitlo mu vtedy, keď začali volať jeho meno, tak sa zo stredu skupiny ozval: „Tu som!“ Keby ste chceli tohto sympatického beťára vidieť, tu zverejnili fotku.

Aj pri uzdravovaní zo spoluzávislosti hľadáme sami seba, hoci v prenesenom zmysle slova. Spod nánosov naučených reakcií a správania sa snažíme vydolovať človeka, akým sme pôvodne mali byť. Nikdy nie je neskoro stať sa ním.

Program 12 krokov vnímam pri tomto hľadaní a nájdení ako užitočnú pomôcku. Kroky nám pomáhajú pustiť sa po ceste sebapoznania k zdravému vzťahu so sebou i druhými. Napríklad taká inventúra (4. krok), pri ktorej hľadáme svoje povahové chyby, náprava vykonaných krívd (9. krok), to všetko nám pomáha, aby sme s pomocou svojej Vyššej moci (tou môže byť Boh, svojpomocná skupina, sponzor, kamarát…) vo vzťahoch robili čo najmenej prešľapov, lebo tie nás vedú k rôznym závislostiam, nutkaniam a obsesiám, aby sa nám uľavilo z následných zlých pocitov.

Na tej 12-krokovej ceste je pekné i to, že okrem svojich chýb začíname vnímať na sebe aj dobré stránky. Nachádzame pokoj a vyrovnanosť.

Pomáha nám pri tom naša Vyššia moc (svojpomocné skupiny Al-Anon, Alateen, CoDA, DDA – prekliky na ich webky nájdete aj na tejto stránke, buď v pravom pruhu alebo dolu; sponzori). Hľadáme sami seba v skupine / s človekom, od ktorej/ého sa nám dostáva podpory, posily, útechy.

V súvislosti s hľadaním som si spomenula aj na rajskú záhradu, kde sa Boh každý večer stretával s Adamom a Evou a rozprávali sa. No po zjedení zakázaného jablka sa blízkosť a dôvera medzi nimi vytratila. Skryli sa medzi stromy záhrady. No Boh prichádza a hľadá ich:

Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho:
„Kde si?“
(1Moj 3,9).

Boh vie, čo spravili. Vie, že prestúpili jeho príkaz a boja sa, čo bude. No napriek tomu ich hľadá. A aj dnes hľadá človeka. Hľadá mňa i Teba.

Ak ste v živote nezažili vzťah plný láskyplnej starostlivosti, zrejme ani nevnímate, že by vám Boh bol nablízku. Necítite jeho lásku, ani to, že vás prijal. … On túži natiahnuť ruku, nadviazať s vami kontakt. Nie preto, aby sa uistil, že kráčate po tej správnej ceste. Chce sa s nami deliť o svoju lásku, radosť zo vzájomného spoločenstva. Chce nás pozdraviť ako priateľov, nie nás viesť ako nejaké stratené dieťa. Len vďaka tomuto vrúcnemu priateľstvu môžeme kráčať správnym smerom.“ (Steven Mosley)

Každý môže nájsť priateľstvo s Vyššou mocou, ktorú si vyberie, a vďaka jej láske, pomoci a podpore kráčať po ceste k uzdraveniu zo spoluzávislosti. Otázka znie:

Hľadám a chcem sa dať nájsť?

→ Prečítajte si tiež:

Shannon Thomasová: Uzdravenie zo skrytého týrania (kniha)

Cesta štádiami zotavovania po psychickom zneužívaní.
Teofania 2021. 1. vyd. 145 s.

Toxickí ľudia sa ukrývajú vo všetkých typoch komunít – rodinách, dvojiciach, firmách a náboženských spoločenstvách. Skyrtou súčasťou psychického zneužívania sú opakujúce sa manipulatívne hry, ktoré hrá jednotlivec alebo celá skupina ľudí. Psychologické týranie nezanecháva žiadne modriny. Žiadne zlomené kosti. V stenách nie sú žiadne diery. Modriny, zlomeniny a diery ostávajú v cieli zneužitia. Kniha „Uzdravenie zo skrytého zneužívania“ prevedie čitateľa každým zo šiestich stupňov zotavenia, ktorých výskumu a zostaveniu sa sama venovala. Jednotlivé fázy sú zúfalstvo, vzdelávanie, prebudenie, hranice, obnova a udržiavanie. Na záver môžete nájsť osobnú reflexiu autorky na dané témy, ktorý čitateľovi pomôže pri hlbšom uplatňovaní týchto šiestich stupňov zotavenia. Denník je možné používať individiuálne alebo v malých skupinách.

Čítať viac

„Nevedel som, že pije…“ (príbeh)

Keď som prvýkrát stretol moju ženu, nevedel som, že je alkoholička. Myslím si, že napovedať mi to mal stále prítomný krčah vína v chladničke. Lenže nevyrástol som s alkoholizmom a bol som naivný. Vyrástol som však v rodine, v ktorej sme si mysleli, že vieme, ako máme všetkých a všetko ovládať a naprávať. Niet sa čo diviť, že som si myslel, že aj ja môžem robiť to isté – až kým som sa nedostal zoči-voči aktívnemu alkoholizmu.

Čítať viac

Kto naozaj sme? (zamyslenie)

Natrafila som na pesničku Kone od Simy Martausovej. Pripomenula mi zamyslenie, ktoré som chcela napísať už dávnejšie. Spieva v nej: „… v zrkadle sa už pýtam: ‚Kto si?‘“ Každý z nás má vraj niekoľko „tvárí“. Som:

  1. to, čo si myslím, že som,
  2. to, čo si myslím, že si druhí myslia, že som,
  3. to, ako ma vidia druhí,
  4. taký, aký som naozaj.

Čítať viac