Už som tu raz písala o mojom prokrastinovaní ohľadom počítačových záležitostí. Dôvodom nie je to, že som lenivá, ale tieto veci ma frustrujú a celkom si v nich neverím.
admin
Naučená bezmocnosť
Pri prekonávaní spoluzávislosti sa síce učíme bezmocnosti (v 1. kroku sme si „priznali bezmocnosť“, ale „nad druhými, spoluzávislosťou a jej dôsledkami“. Naučená bezmocnosť je niečo iné a nežiaduce. K slovu sa tu dostáva aj modlitba vyrovnanosti:
„Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem a múdrosť, aby som ich od seba rozpoznal.“
12 krokov – DRUHÝ KROK
Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
– 2. krok z 12 krokov
NAŠE ÚSILIE
Ako spoluzávislých nás ovplyvnili „šialení“ ľudia (rôzni závislí: alkoholici, narkomani, toxickí ľudia…) . Sme vystresovaní, zdeprimovaní, frustrovaní, vystrašení, unavení, kvári nás hanba, vina a sebanenávisť, nemáme sa radi. Už sme skúšali vyhrabať sa z toho vlastnými silami a zúfalí sme zistili, že to nefunguje a sme stále v rovnakých problémoch. Cítime sa mizerne.
12 krokov – DRUHÝ KROK (úryvky z publikácií)
Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
– 2. krok z 12 krokov
Spoluzávislí sú závislí na druhých ľuďoch – viď PRVÝ KROK.
Keď vám teda hovoríme o Bohu, máme na mysli vašu vlastnú predstavu o ňom. To platí aj pre iné duchovné výrazy, ktoré nájdete v tejto knihe. Nedovoľte, aby vás prípadné predsudky voči duchovným pojmom odradili od toho, aby ste sa úprimne spýtali samých seba, čo pre vás znamenajú. Na začiatku sme potrebovali len toto, aby sme začali duchovne rásť a dosiahli svoj prvý vedomý vzťah s Bohom, ako sme Ho chápali. Potom sme zistili, že prijímame veľa vecí, ktoré sa kedysi javili ako úplne mimo dosahu. Bol to rast, ale ak sme chceli rásť, museli sme niekde začať. Použili sme teda vlastnú predstavu, nech bola akokoľvek obmedzená. Potrebovali sme si položiť jednu krátku otázku: „Verím teraz, alebo som vôbec ochotný veriť, že existuje Sila väčšia ako som ja?“ Len čo môže človek povedať, že verí alebo je ochotný veriť, dôrazne ho ubezpečíme, že už je na ceste. Medzi nami sa opakovane dokázalo, že na tomto jednoduchom základnom kameni možno postaviť úžasne účinnú duchovnú štruktúru.
–A.A. Big Book (Veľká kniha AA), s. 47
Čia je to vina? Obviňovanie obetí zneužívania
Sme zneužívaní? A je to naša vina? Faktom je, že sme si to nevybrali, nespôsobili, nezapríčinili, ani si to nezaslúžime. Ak už, tak sme to dovolili, a to je rozdiel.
Ako reagoval na narcistov Ježiš?
Ako kresťan ste si možno už položili túto otázku. Jedno je isté: slová narcista, manipulátor, sociopat v Biblii nenájdete. Zato v nej nájdete dosť zlých, posmievačských, odsudzujúcich, krvilačných, manipulátorských, lakomých, zlodejských, konfliktných, sebastredných, egoistických, povýšeneckých, pokryteckých, zákerných, ohovárajúcich, zahanbujúcich a obviňujúcich ľudí, ktorí sa popritom radi tvárili ako tí „svätejší“, nadradenejší a múdrejší. Vyžadovali pozdravy na námestiach, mali radi popredné a čestné miesta. Radi vodu kázali a víno pili (dvojaký meter – jeden na druhých a druhý na seba). Na ľudí nakladali ťažké bremená v podobe požiadaviek, ktoré si sami vymysleli a vyhlasovali ich za Božie. A strašné na tom bolo to, že to robili v Božom mene a krivili tak pred ľuďmi obraz o Bohu a jeho charaktere.
Viera alebo trúfalosť? (zamyslenie)
Sarah Larková píše vo svojich dvoch románoch Vysnívaná krajina. Čas ohnivých kvetov a Cesta za šťastím o nemeckých osadníkoch z Meckleburska, ktorý sa presídlili na Nový Zéland. Prisľúbené pozemky nedostali, tak nakoniec súhlasili, že obsadia krásne údolie pri rieke Moutere, hoci zememerač pred osídľovaním tohto územia údajne varoval.
Hranice neexistujú. Naozaj? (zamyslenie)
Vo filme Equalizér odznela na návšteve syna–policajta u otca–väzňa z úst otca nasledujúca veta:
„Hranice neexistujú. Je len sivá zóna, ktorú má každý inú.“
Tak sme zvyknutí (zamyslenie)
V jednom článku som si prečítala:
Miestni na hygienu príliš nedajú. Žijú v žalostných podmienkach, obklopujú ich tony odpadkov, výkaly na cestách, ale aj potkany.
„Tu nikdy nebude lepšie,“ povedal nám jeden z obyvateľov osady.