Neviem, či sa s týmto spoluzávislým fenoménom stretávate, ale ja dosť často. Uvediem príklad: sused nám dá niečo zo svojej záhrady. To, samozrejme, nemôže zostať neodplatené, tak mu dáme napr. kávu. Susedovi je to trápne, tak nám zase dá niečo iné, čo na našej strane vyvolá potrebu znovu sa odplatiť.
A tak mu zase – NASILU a proti jeho protestom – niečo nanucujeme a nedokážeme vidieť, ako sa chudák nešťastne tvári, je mu to trápne a odmieta. Nakoniec si to vezme a so zvesenou hlavou odchádza, ale my sme happy, lebo sme sa revanšovali. Vyplýva to asi z nášho presvedčenia, že si nezaslúžime niečo dostať len tak, lebo veď predsa MY sme tu tí, čo dávajú, čo pomáhajú, čo zachraňujú… Dovoľme ľuďom, aby nám urobili radosť a pretrhnime tú reťaz, prečo nie? Poteší ich naša radosť, úsmev a úprimné ďakujem.
Komentár čitateľa:
„Mne bolo povedané: nauč sa prijímať…
Vtedy sa končí nutkanie „vracať“.
⇒ Prečítajte si:
- Nesadnúci darček (zamyslenie)