Spúšťače (zamyslenie)

Naše zmyslové vnemy nám môžu na základe nejakého zvuku, vône, dotyku či obrazu pripomenúť udalosti z minulosti – a to tak príjemné, ako aj traumatizujúce.
Odkedy naša mačka behala vydesená po byte so šuchotajúcim bubom, ktorý držal krok zarovno s ňou (papierová nákupná taška, ktorú si navliekla okolo hlavy), v momente v panike uteká, len čo začuje, že v jej blízkosti niečo šuchoce.

Spomínam si, ako som si raz na jednej akcii ako spoluorganizátorka prisadla k jednému pánovi a prihovorila som sa mu. Obrátil na mňa krvou podliate oči a čosi zvýšeným tónom zabľabotal. Zacítila som alkohol. V momente som stuhla, zmocnila sa ma panika a hrôza a jediné, na čo som sa zmohla bolo vstať a ujsť do vedľajšej miestnosti, kde som to roztrasená ešte hodnú chvíľu predýchavala. Ten pán mi pripomenul môjho opitého otca a to bolo spúšťačom, ktorý vo mne vyvolal spoluzávislé reakcie malého dieťaťa…
.

Melody Beattieová píše v knihe Beyond Codependency:
„Spúšťače pripomenú nášmu podvedomiu traumatickú udalosť, čo spôsobí vynorenie spoluzávislých pocitov a správania.
K tomu môže patriť:
  • pocit úzkosti alebo strachu,
  • zmrazovanie pocitov, alebo „znecitlivenie“,
  • zameranie sa na druhých a zanedbávanie seba,
  • pokúšanie sa riadiť veci, udalosti a ľudí,
  • prežívať náhlu nízku sebaúctu alebo
  • akékoľvek zo spoluzávislých správaní alebo pocitov, ktoré sme robili alebo cítili počas skutočnej udalosti.
Keď svojim spúšťačom rozumieme, zrejme to nespôsobí zmiznutie týchto náhlych oživení spoluzávislosti, no porozumenie nám môže pomôcť dostať sa z nich rýchlejšie.“