Je ľahké milovať milých ľudí. Trochu ťažšie je mať rád protivných a najhoršie je to s problémovými členmi vlastnej rodiny…
Naša schopnosť milovať sa rodí v detstve. Keďže neexistuje dokonalá rodina, aj náš spôsob lásky je nedokonalý. Každý z nás potrebuje „opraviť“ svoj spôsob „milovania“, ktorý sa naučil ako dieťa. Ľudovo povedané: všetci sa najskôr musíme „vyliečiť z detstva“ a potom sme schopní narodiť sa znova a fungovať vo vzťahoch tak ako to my chceme, nie ako to chcú naše nepochopiteľné reakcie a pocity.
Ak sa nám podarí zmeniť spôsob myslenia, tak to môžeme naučiť iných.
Každá rodina je iná, v každej sú problémy a napätie:
- V niektorých rodinách je napríklad niekto nezamestnaný alebo chýbajú peniaze.
- V iných rodinách sa rodičia môžu často hádať alebo sa rozvádzajú.
- A zase v iných možno niekto trpí vážnou chorobou.
- Aj závislosť je problém celej rodiny, lebo závislosť je ako závažie, ktoré je na jednom členovi rodiny a tým narušuje rovnováhu celej rodiny. Ak má jeden človek z rodiny problémy s alkoholom alebo drogami, pocíti to celá rodina. Rovnako, keď sa jeden človek v rodine zmení, má to dopad na všetkých. Aj keď sa ľudia začnú o seba lepšie starať, dôjde k zmene, ktorú môže byť ťažké pochopiť.
Vina, tajnostkárstvo, ticho
Niekedy si deti aj v dospelosti myslia, že zavinili pitie rodičov alebo ich užívanie drog. To nie je pravda. Ich rodičia boli a sú zodpovední za rozhodnutia, ktoré urobili. Deti žijúce v závislých rodinách si často myslia, že nikto z ich školy alebo okolia podobné problémy v rodine nemá. To, čo sa deje u nich doma, je chaos, nestabilita a nepredvídateľnosť. Aj deti, ktoré si uvedomujú, že alkohol alebo drogy sú u nich doma vážnym problémom, často o tejto chorobe nemajú ani základné poznatky. Mnohé si myslia, že správanie rodičov zavinili oni a táto predstava sa znásobuje rúškom tajnostkárstva a ticha, ktoré panuje v ich domácom prostredí. Deti potrebujú informácie o alkohole a drogách, ako aj o tom, aký dopad má choroba závislosti na rodinu. Keď si človek uvedomí, že problém rodiny nespôsobil on a že nie je jediný (mnohé rodiny a deti musia riešiť podobné situácie), pocíti obrovskú úľavu.
Pocity
Mnohým deťom ale aj dospelým chýba slovná zásoba nevyhnutná na popísanie svojich pocitov. Majú tendenciu opísať pocity len ako dobré/zlé, alebo veselé/smutné. Ľudia z rodín, kde bola závislosť, sú profesionálmi v skrývaní pocitov, lebo to im pomáhalo prežiť. Naučili sa vyhýbať pocitom vo svojom vnútri, najmä tým nepríjemným, ktoré v rodine nemohli vyjadriť (ako napríklad hnev). Fungujú podľa silného pravidla – „nehovor a necíť“.
Ak svoje pocity neprejavujeme, nielenže nám chýbajú slová ako ich opísať, ale ich nedokážeme ani prežiť naplno a nenaučili sme sa spracovať ich zdravým spôsobom. Ak to chceme zmeniť, musíme sa naučiť pocity najprv pomenovať, nebáť sa ich prežívať a vyjadriť ich zdravým spôsobom. Je to neľahká cesta. Pocity sú značky, ktoré ľudí usmerňujú na ceste životom. Všetky pocity sú normálne a prirodzené.
- Pocity sú ako dopravné značky, signály, ktoré pomáhajú aby sme si navzájom rozumeli.
- Žiadny pocit nie je nesprávny. Pocity nie sú ani dobré, ani zlé. Jednoducho sú.
- Väčšina z nás svoje pocity spracováva nezdravo.
- Boh nám dal mozog, aby sme ho používali efektívne a podľa našej vôle.
Naučiť sa myslieť, reagovať a cítiť novým spôsobom je cesta, ktorou prešli milióny ľudí na svete pomocou 12-krokového programu.
MUDr. Janka Nosková, MPH, je detská lekárka a predsedníčka Občianskeho združenia Život a zdravie.
⇒ Mohlo by Vás tiež zaujímať:
- Prispôsobenie v dysfunkčných rodinách
- Janet Geringerová-Woititzová, Ed. D.: DOSPELÉ DETI ALKOHOLIKOV
Fotky: www.pixabay.com