Mgr. Ráchel Bícová: Jak být nablízku lidem s psychickými obtížemi (rozhovor)

od autora:
Zaujímavý rozhovor z 23.10.2020 o psychoterapii a psychohygiene s psychoterapeutkou Mgr. Ráchel Bícovou.
.
.. 51:10

.
V tejto dobe pandémie je úzkosť normálna reakcia na nenormálnu situáciu.
.
.
.
Netreba sa hanbiť v domnení, že sme zlyhali, lebo sme doposiaľ nečelili ničomu podobnému. Hľadáme stratégie, ako zdravo fungovať v tejto situácii. Tento rok nám ukazuje, že máme nejaké hranice toho, čo unesieme. Možno je fajn zistiť, že nevieme uniesť všetko a že existuje nejaká pomoc.
.
.
.
.

PSYCHOTERAPIA

nie je len pre bláznov, pre niekoho, kto má diagnózu, je aj o tom, aby človek:
  • v niečom dozrel, alebo
  • sa vyrovnal s nejakou krízovou/novou/záťažovou situáciou – a to môže potrebovať úplne ktokoľvek. Ak sa príde na terapiu včas, pomoc od terapeuta je relatívne krátka. Cieľom je, aby klient terapeuta nepotreboval, aby mohol ísť s nadhľadom ďalej.
  • rieši aj dlhodobé ťažkosti.
  • stredný vek – nájsť zmysel pre druhú polovicu života, zorientovať sa, nájsť svoju identitu. Prelomové životné obdobia nás rozkývu, potrebujeme sa znovu postaviť na nohy.
.

TERAPEUT

— nenahradí priateľstvá, rodinu – tí sú nám oporou, ale často aj súčasťou problému, nie riešenia.
— nie je kamarát, má nadhľad a odstup, je odborník na proces hľadania – to klienti sú expertmi na svoj problém a život, riešenie nakoniec prichádza od nich.
.

SEBASTAROSTLIVOSŤ

Jeseň sa spája so zvýšenou psychickou záťažou, je menej slnka, padá na chronický stres z dnešnej situácie.
  • Najskôr sa treba postarať o svoje fyzické potreby – zdravá strava, spánok, pravidelný režim. Existujú aj potraviny dobré pre úzkosť.

  • SPÁNOK: Dobre sa vyspať. Spánok je kľúčový. Ak zle spíme, nemôžeme byť v pohode.
  • ODPOČINOK: v rodinách: home office, online škola, vyčerpanosť. Ak má človek fungovať dlhodobo a nezrútiť sa, treba si nájsť priestor na odpočinok, aby sme načerpali sily. Keď vybiješ baterku v mobile, je vybitá a nemôžeš od toho mobilu niečo chcieť. Nezavoláš z neho nikomu, ani keby si sa na hlavu stavala. Čiže musíš ju dobiť. Nájsť cestu von zo začarovaného kruhu („Nejde to a nejde to.“ „Musí to fungovať takto a inak nie.“) Dôležitá je aj spolupráca s partnerom, rodinou vo vydobytí si priestoru na načerpanie energie. Nielen deti, aj manželstvo potrebuje starostlivosť. Pomôcť s deťmi môže aj spoločenstvo veriacich.

  • Nestratiť kontakt s blízkymi (telefonáty, Skype), ľuďmi, ktorí sú nám povzbudením a oporou.
  • Tí, ktorým to už prerastá cez hlavu, je im veľmi ťažko, môžu vyhľadať odbornú pomoc (aj online).
.

LAICKÁ POMOC

Môže pomôcť aj laik?
Áno, laická pomoc je nenahraditeľná. Môžeme pomôcť prakticky, vypočuť toho druhého, pomáhať aj častejšie než terapeut podľa potreby, trpezlivo sprevádzať. Nesúdiť! („Vzchop sa! O čo ide?!“) Klásť otázky: „Čo ti aspoň trochu pomáha? Ako postupuješ, aby si veci zvládol?“ Ľudia tak začnú o tom sami premýšľať, sami hľadajú riešenia. Môžeme ich povzbudiť k vyhľadaniu odbornej pomoci
.
.

KEDY VYHĽADAŤ ODBORNÚ POMOC?

Všímať si symptómy. Ak človek úplne stráca záujem o veci, ktoré ho predtým tešili, izoluje sa (každopádne introvert nebude nikdy lev salónov), má náhle výbuchy hnevu, problémy so základným sebaovládaním, vôbec nedbá na hygienu, výrazne sa zanedbáva, vidno výraznú zmenu v správaní. Byť všímavý.
.

AKO MôŽE VYZERAŤ ODBORNÁ POMOC?

Vládne o nej veľa predsudkov. Čo môžeme čakať za dverami ordinácie?
Psychoterapeut verzus psychiater+medikácia
  • PSYCHOTERAPEUT. Treba začať z nejakého konca. Ak určitý terapeut nevyhovuje, nevzdať to, treba ísť inam. Prístup nemusí sedieť. Dôležité je, aby sa človeku pomohlo.Prvé stretnutie: zoznámenie sa, dôvod návštevy, cieľ terapie, prianie pre budúci život. V terapii je priestor hovoriť o sebe, pýtať sa, zdieľať svoje obavy. Vyjasňovať si, či je terapia správna a účinná, či dochádza k posunom, či je užitočná.
    ⇒ Jak poznám, že mi terapie pomáhá
  • PSYCHIATER: na prvom stretnutí urobí aj rodinnú anamnézu, prípadne (nie automaticky) podľa diagnózy nasadí lieky.
.

LIEKY

Vládne obava, že:

1. sú návykové.

  • Najčastejšie používané antidepresíva nie sú návykové v tom, že by sa musela neustále zvýšovať liečebná dávka, aby sa dosiahol rovnaký efekt. Užívajú sa 0,5 – 1 rok. ⇒ 7 mýtů o antidepresivech
  • Lieky tlmiace úzkosť (Neurol, Xanax, Lexaurin) návykové sú, nesmú sa užívať dlhodobo, sú v rukách lekára, na preklenovacie obdobie.
2. menia osobnosť človeka – nie je to pravda. Skúsenosť klientov: „Konečne som to zase ja, konečne môžem zase fungovať normálne, konečne mám späť v rukách svoj život.“
.

DOBRÝ TERAPEUT

má zodpovedajúce vzdelanie, vrátane psychologického výcviku, je to niekto, s kým ti je dobre, ku komu môžeš mať dôveru a vnímaš, že má svoje hranice a nenarúša tie tvoje. Nespráva sa ako kamarát, nesľubuje modré z neba a rýchle zaručené výsledky.
.
.
Posilňuje človeka v jeho silných stránkach a kompetenciách. Nie: „Ja vás opravím, ja som guru“, ale: „Vy ste schopná, vy máte zdroje niekam posunúť svoj život.“ Nepreberá za klienta zodpovednosť. Nesúdi, rešpektuje, nevnucuje svoj pohľad na vec, ani iný svetonázor (náboženstvo). Úlohou psychoterapeuta je sprevádzať hľadaním riešenia, nie ho klientovi ponúknuť hotové (nie je mentorom).
.
.

VIERA

pomáha v psychickej záťaži alebo vyvoláva pocity viny?
  • Je dôležitým zdrojom pokoja a povzbudenia, ale nepomáha, ak veríme nejakej karikatúre Boha (trestajúci policajt čakajúci na každú našu chybu, vzdialený ľahostajný Boh, automat na priania po modlitbe).
  • Nepomáha domnienka, že ako kresťania sme nadľudia, že by sme nemali mať negatívne emócie/prežívanie, ale vznášať sa životom na akomsi obláčiku, rozdávať biblické verše a múdrosti – a realita nás odrazu dobehne a nevieme si s tým poradiť.
.

BOH NÁM ROZUMIE

Dôležité je, že Ježiš/Boh prišiel na zem v tele. Zažíval rovnaké veci ako my: hlad, smäd, nepochopenie zo strany rodiny, zradu od najbližších priateľov, obviňovanie z vecí, ktoré neurobil, obrovskú úzkosť/strach v Getsemane (potil krv). On vie, aké to je. Keď to prežíval Ježiš, prečo by sme mali my byť nejakí nadľudia, ktorí si nesiahnu na dno? Dokonca na kríži sa modlil: „Bože, prečo si ma opustil?“ (Počujeme v tom úzkosť: „Čo sa to deje? Prečo je to také hrozné?“) Ak máme takéto pocity, Boh vie, aké to je a rozumie nám v tom.
.

VYSTAČÍME SI S MODLITBOU?

A čo ak máme pocit, že tak ako Ježišovi nám stačí modliť sa k Otcovi?
⇒ Modlitby (citáty)
Predsa len, Ježiš bol Boh na tejto zemi. Nie každý musí chodiť k terapeutovi, ale je to jedna z foriem pomoci. Niektorí ľudia absolvujú terapiu, medikáciu a predsa potrebujú aj pastoračnú starostlivosť (duchovné sprevádzanie): duch, duša a telo – 3 prvky v terapii.
Kríza sa nevyhýba ani veriacim.
.

KDE JE BOH?

Tam, kde vždy – s nami, to sa nemení. Ešte sme nezažili pandémiu, ale zato dosť ťažkých vecí v živote – a Boh tam vždy s nami bol. O to sa opierame. Žiadne konšpiračné teórie, aký s tým má Boh zámer a s čím všetkým to súvisí – to vyčerpáva. Oslobodzujúce je sústrediť sa na to, že Boh je s nami, že je uprostred tejto situácie a nech už to vyzerá akokoľvek, nič sa mu nevymklo z rúk. Netuším, aký s tým má zámer, ale viem, že je so mnou a to je podstatné.
.

AKO SA SPOLIEHAŤ NA BOHA A DôVEROVAŤ MU,

keď všetci okolo bláznia?
  • Na začiatok si treba priznať, že nie som žiadny hrdina. Že tým neviem preplachtiť na tom obláčiku, že sa trebárs aj niečoho bojím. Priznať to sebe a hoci aj niekomu blízkemu: „Z tohto mám obavu. Neviem, čo s tým.“
  • Pripomínať si Božie konanie v minulosti, čo Boh už urobil v mojom živote. Boh je verný
  • Pestovať vedomú vďačnosť za veci, ktoré fungujú, tešia ma, pomáhajú mi. Vďačnosť za maličkosti, prírodu (žlté listy na stromoch…), deti, domáce zviera…
    ⇒ Jak dávat najevo vděčnosť
    ⇒ Vďačnosť (citáty) 01
.

K ČOMU NÁS KRÍZA VYZÝVA?

  • Výzva k prehodnoteniu, či Boha nepoznám zle, skreslene.
  • Ťažké veci nás učia byť k sebe láskavejší, aby som toho toľko od seba nečakala/nechcela, znížila trochu svoje nároky, bola vďačná, keď sa mi podarí aspoň niečo – je to fajn a možno zajtra sa podarí niečo ďalšie. Vidieť v tom aj Božiu láskavosť – veď budeme mať celú večnosť na všetko.

.

NEPRESTAŤ DÁVAŤ

Aj keď mi je ťažko, zavolať niekomu, posedieť s ním, niečo pekné preňho urobiť (napr. prepustiť miesto v rade), drobnosti, nebyť zameraný na seba (Nikto mi nezavolá…). Je dobré sa občas poľutovať, ale nezostať v tom. Ponúknuť drobnú pomoc, urobiť radosť, od srdca popriať pekný deň.
.

Povzbudenie – BOŽIA LÁSKA A MILOSRDENSTVO:

Plač Jeremiášov 3,21-26:
Na toto si však upriamim srdce a na toto budem čakať: na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť. „Môj podiel je Hospodin,“ vraví moja duša, „preto budem čakať na neho.“ Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc.
Skúsme si všímať aj záblesky Božej lásky a milosrdenstva, hoci aj drobnosti, lebo určite tam sú. Božia milosť/láska je nová každé ráno, lebo ju potrebujeme každý deň. Nestačí, že sme kedysi čosi zažili s Bohom a prežili to, že nás miluje. Táto potreba je výraznejšia v ťažkých časoch, niekedy musíme žiť zo dňa na deň, nerobiť si žiadne plány, lebo nevieme, aká situácia bude o týždeň.
.