Občas sa stane, že niekomu zo srdca niečo darujeme (niečo, čo sme vyrobili / vypestovali / nazbierali / upiekli / kúpili – doplň si to svoje) a tešíme sa, že urobíme radosť, lebo dávame to najlepšie a zo srdca – a bác! Obdarovanému sa to nepáči / nechutí / nevonia / nemá to kam dať / je mu to malé alebo veľké atď. A niekedy sa to dozvieme až cez tretiu osobu, nie priamo. Naša radosť spľasne, sme sklamaní, rozčarovaní, možno sa na obdarovaného aj hneváme,
že neocenil náš dar, nálada zotrváva na bode mrazu. No nemusí to tak byť, svoju reakciu si vyberáme sami. Namiesto pokazeného dňa a urazeného ega si môžeme povedať, že sa nič nestalo, nehodiaci sa darček môže potešiť niekoho iného a svet je naďalej krásny. Je to užitočné umenie, vedieť sa nielen uraziť, ale aj „odraziť“ – najmä keď k urážke nie je vôbec žiadny dôvod. Každý má právo povedať svoj názor a povedať nie – my i tí druhí.
⇒ Prečítajte si:
- Reťaz darčekovania (zamyslenie)
- Neberte si veci osobne alias Domýšľanie (zamyslenie)