Nutkavé premýšľanie (ruminácia)

od autora:

Je to duševné sebatrýznenie, toxický vír, ktorý nás strháva nadol do čiernej diery beznádeje. Tento typ premýšľania vzniká následkom stresujúcej alebo traumatickej skúsenosti. Nečinne pri ňom sedíme / šoférujeme / prechádzame sa alebo robíme čokoľvek iné a do nemoty „prežúvame“ negatívne myšlienky. Keď to robíme často, stáva sa nám to zlozvykom. A kvári nás stres, strach, panika, neistota, úzkosť a depresia.

Prečo to robíme? Nadmerným premýšľaním sa snažíme mať veci pod kontrolou – lenže márne…

Trápenie sa a nadmerné premýšľanie
sú najväčšími nepriateľmi žitia v prítomnosti.

Moja myseľ je ako môj internetový prehliadač:
Mám otvorených 19 záložiek,
z toho sú tri zamrznuté
a nemám potuchy,
odkiaľ mi hrá tá príšerná hudba…

PREDMET PREMÝŠĽANIA

O čom môžeme neustále premýšľať? O nejakej osobe alebo situácii:

  • čo sa nám stalo, čo nám ublížilo – prečo sa to stalo. Čierno-biele odpovede nie sú vždy poruke alebo ich nechceme počuť. Snažíme sa uľaviť svojej bolesti. Keď ustavične premýšľame o minulých negatívnych udalostiach, máme pocit, akoby sa odohrali len nedávno, znovu ich oživujeme. Je to akoby sme si hlasno púšťali stále dokola a znovu tú istú otravnú pieseň.
    .
  • čo sa môže a nemôže stať, katastrofické scenáre – snažíme sa pripraviť na neznámu budúcnosť, na to, čo sa ešte nedeje, a chrániť sa. Lenže danú budúcnosť nepoznáme, a tak podobní škrečkovi bezvýsledne beháme v myšlienkovom kolese a nikam nás to nevedie – ani ku koreňu problému, ani k skutočnej rane či spúšťaču. Vytvárame si situácie, ktoré sa ešte nestali a nemáme nad nimi kontrolu.

Na ruminácii je najzákernejšie to,
že z nej máme pocit, akoby nám pomáhala,
lenže pritom nič nepodnikáme,
ani nenapredujeme k nejakému riešeniu.

(Carla Grayson)

Nadmerné premýšľanie
je ako húpanie sa v hojdacom kresle:
máme síce čo robiť, ale nikam sa nedostaneme.

Typy ľudí náchylné na tento typ premýšľania:

  • tí, čo majú sklon k depresii a úzkosti,
  • vysoko citliví ľudia – sú veľmi tvoriví vo vytváraní riešení a scenárov (v tomto prípadne aj katastrofických), hľadaní odpovedí a vedomostí,
  • tí, čo prežili traumu – chcú sa vyhnúť ďalšej bolesti v živote,
  • tí, čo trpia obsedantno-kompulzívnou poruchou – chcú mať všetko dokonalé a pod kontrolou.

RIEŠENIE

Keby nadmerné premýšľanie spaľovalo kalórie,
boli by z nás supermodelky.

Keď sme stratení v myšlienkach a nevidíme realitu takú, aká naozaj je, pomôcť nám môže rodina, priatelia, psychoterapeuti, koučovia, svojpomocné skupiny. Pri nich môžeme byť zraniteľní a dostať sa k jadru problému, uvidieť realitu takú, aká je. Ale aj sami sebe môžeme byť veľkou pomocou, keď sa to naučíme.

  • Čo zdravšie môžeme robiť namiesto toho, aby sme len posedávali a premýšľali, prípadne sa snažili rozptýliť prácou?
    .
  • Do čoho iného radšej vložíme svoju drahocennú, takto premrhanú energiu a čas?
    .
  • Ako sa môžeme o seba lepšie starať?
    .
  • Ako môžeme sami seba utešovať, a to emocionálne, duševne i duchovne?
    .
  • Potrebujeme si uvedomovať, čo vlastne momentálne robíme, všímať si svoje myšlienky a byť disciplinovaní. Nenechávajme svoju myseľ len tak bezcieľne blúdiť.
    .
  • Z minulosti sa čo najviac poučme – a nechajme ju za sebou. Nijako ju nezmeníme, ale poučeniami z nej si môžeme zlepšiť budúcnosť.
    .
  • Uvedomujme si, že problém je v našej reakcii na človeka a situáciu.
    .
  • Môžeme zistiť, čo nám pomáha, dozvedieť sa o sebe a o svojom type osobnosti a správaní čo najviac. Vysoko citliví ľudia potrebujú rozumieť, ako funguje ich myslenie a nervový systém, aby sa vyhýbali zbytočnému trápeniu.
    .
  • Športujme – endorfíny sú fajn.
    .
  • Venujme sa koníčkom, niečomu, čo naozaj chceme robiť.
    .
  • Dôverujme si, že nech sa stane čokoľvek, zvládneme to.
    .
  • Majme vo veci jasno napríklad vtedy, keď máme do činenia s toxickou osobnosťou (narcisti, psychopati, sociopati, manipulátori…) – vzdelávajme sa v tejto oblasti.
    .
  • Pomáha spiritualita, religiozita, spojenie so sebou a Bohom. Modlitba a meditácia.

Premýšľanie do nemoty je jednou z najväčších príčin nešťastia.
Pomodlím sa, keď do toho zas vletím a bude ma to ťahať nadol

ODPUSTENIE

Bc. Jana Hašková uvádza vo svojej diplomovej práci „Osobnostné súvislosti odpúšťania sebe a iným“ toto:

„… ľudia, ktorí nie sú schopní odpúšťať iným, sa vyznačujú neustálym zaoberaním sa zraňujúcou udalosťou vo svojich myšlienkach a vracaním sa k nej v predstavách (tzv. rumination), takže je v nich táto predstava stále príliš živá a silná na to, aby dokázali odpustiť.“

(McCullough, 2001. S. 90)

„Odpúšťajúce osobnosti sa v menšej miere zaoberajú v myšlienkach a spomienkach tým, čo im ublížilo (rumination), ako neodpúšťajúce osobnosti.

(McCullough, 2001. S. 39)

Vychádzajúc z tohto zrejme pomáha aj odpustenie, čo však neznamená, že si po odpustení máme nechať naďalej ubližovať a nechrániť sa.

Spracované podľa:

➞ Prečítajte si: