Vydal sa raz jeden mladík navštíviť mudrca. Povedal mu: „Prišiel som k Tebe po radu, lebo ma gniavia pocity zbytočnosti a už sa mi nechce žiť. Každý mi vraví, že som neschopný a hlúpy. Majster, prosím, pomôž mi!“
Mudrc sa naňho letmo pozrel a chvatne odvetil: „Prepáč mi, práve teraz mám toho veľa a neviem ti pomôcť. Vybaviť potrebujem najmä jednu vec…“ – vtom sa zarazil, chvíľu premýšľal a potom dodal: „No ak súhlasíš, že pomôžeš ty mne, tú láskavosť Ti s potešením vrátim.“
„Ale… samozrejme, majstre,“ zamrmlal mladík a roztrpčene si všimol, že už zase boli jeho starosti zavrhnuté ako nedôležité.
„Dobre,“ mudrc na to. Stiahol si z prsta malý prstienok s nádherným drahokamom. „Vezmi si môjho koňa a choď na trhovisko! Súrne potrebujem predať tento prsteň, aby som splatil dlh. Skús zaňho dostať slušnú cenu a neuspokoj sa s ničím menším ako je jedna zlatá minca! Choď hneď a čo najrýchlejšie sa vráť!“
Mladík prsteň vzal a odcválal. Keď dorazil na tržnicu, ukázal ho rôznym obchodníkom. Najskôr ho so záujmom podrobne skúmali, no len čo začuli, že ho predá len výmenou za zlato, celkom stratili záujem. Niektorí sa mu otvorene smiali, iní sa mu otočili chrbtom. Iba jeden starý kupec mal dostatok slušnosti, aby mu vysvetlil, že zlatá minca za taký prsteň je príliš vysoká cena a je oveľa pravdepodobnejšie, že mu ponúknu len meď alebo v najlepšom prípade striebro.
Keď mladík počul tie slová, veľmi sa rozčúlil, lebo pamätal na starcov pokyn, aby neprijal nič menšie ako zlato. Keď už pri hľadaní kupca medzi stovkami ľudí prešiel celý trh, osedlal koňa a vydal sa na cestu. Vrátil sa k mudrcovi načisto zdeptaný zo svojho neúspechu.
„Majster, nedokázal som splniť tvoju žiadosť,“ oznámil mu. „Dostal by som nanajvýš pár strieborných mincí, no ty si mi povedal, aby som nesúhlasil s ničím menším, než zlatom! Oni mi však povedali, že tento prsteň nie je toľko hoden.“
„To je veľmi dôležitá vedomosť, chlapče!“ odvetil mudrc. „Pred predajom prsteňa by nebolo od veci zistiť jeho skutočnú hodnotu. A ktože to zhodnotí lepšie, než klenotník? Zájdi k nemu a zisti, aká je jeho cena. Len mu ho nepredaj, bez ohľadu na to, čo ti ponúkne! Namiesto toho sa ku mne hneď vráť.“
Mladík znovu vyskočil na koňa a vydal sa ku klenotníkovi. Ten prsteň dlho skúmal pod lupou a potom ho odvážil na maličkej váhe. Nakoniec sa obrátil k mladíkovi a povedal: „Povedz svojmu pánovi, že teraz mu zaň nemôžem dať viac ako 58 zlatých mincí. No ak mi dopraje trocha času, kúpim ho za 70.“
„70 zlatých mincí?!“ vykríkol mladík. Zasmial sa, poďakoval sa mu a ponáhľal sa plnou parou späť k mudrcovi. Keď si ten vypočul teraz už vzrušeného mladíka, pokýval hlavou: „Pamätaj, chlapče, že si ako tento prsteň. Vzácny a jedinečný! A len skutočný znalec vie oceniť tvoju pravú hodnotu. Tak prečo márniš čas potĺkaním sa po tržnici a všímaním si názoru hocakého starého hlupáka?“
Mat 10,29-31: Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier?
Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.
Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave.
Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
⇒ Mohlo by Vás zaujímať: NIE KAŽDÉMU „SADNEŠ“ (sebahodnota)