Porovnávanie sa (zamyslenie)

Máme doma mačky, a teda aj mačacie WC. Ak ste v podobnej situácii, tak viete, že vynášanie podstielky z neho je problém. Pomôže ďalšia miska pred ním, čo-to zachytia aj špeciálne rohože, ale základný problém to nerieši: podstielka odtiaľ „vyletúva“, keď v nej hrabú a zachytáva sa im medzi bruškami na labkách. A tak môžete niekedy sledovať aj niekoľkometrovú „podstielkovú čiaru“ ťahajúcu sa po parketách. Neostáva iné, len to upratovať  alebo zrušiť mačky, pričom druhá alternatíva vlastne nie je alternatívou. Keď potom vidím niekde zavesené fotky izby s bezchybne čistou podlahou, v ktorej kúte sa krčí mačací záchod, prepadne ma pocit neschopnosti a bezmocnosti nad týmto problémom – teda kým si neuvedomím svoje pocity a nepripomeniem, že robím, čo môžem, a že skôr, než to odfotili, to upratali a že určite majú rovnaký problém ako my.

K niečomu podobnému dochádza napríklad aj vtedy, keď dokonale spokojný človek s dobrou náladou narazí na internete na nejakú fotku (v najhoršom prípade u ľudí, ktorých ktorých pozná), ktorá v ňom zrazu spustí vlnu sebaľútosti, možno závisti, akejsi tupej bolesti – a tráva na brehu toho druhého človeka sa odrazu javí ako zelenšia, než na tom našom, jeho život lepší, naplnenejší a šťastnejší.

Porovnávanie s inými vedie k márnivosti alebo zatrpknutosti
– vždy podľa toho, s kým sa porovnávaš.

Porovnávanie sa nás oberá o pokoj, pohodu a šťastie. Pre mňa šťastie nie je ani tak muška jenom zlatá, akýsi prchavý pocit, ktorý človeku uniká, príde a odíde si, kedy chce. Je to skôr vedomý výber, rozhodnutie, že áno, som šťastná, lebo… A tých dôvodov pre šťastie je neúrekom. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch a stačí sa poobzerať, aby si človek uvedomil, že keď sa už chce porovnávať, tak aj s tými, čo majú problémy – a môže byť vďačný minimálne za problémy, ktoré nemá.

Načo porovnávať svoj život so životom niekoho iného?
Každý má iné talenty, rany, potreby, túžby
a lekcie, ktoré sa musí naučiť.

Ak si musím neustále niečo dokazovať,
nemám priestor na pestovanie dobrého vzťahu k druhému.
Ak sa neustále s niekým porovnávam,
zmýšľam rovnako ako Lucifer, ktorý povedal:
„S Najvyšším sa budem merať!“
A tento postoj ho nakoniec vyhnal z neba…
Keď hovoríme: „Som čestnejší ako on“
alebo: „Ja by som nikdy nič také neurobil,“
porovnávame sa s niekým iným a  sa nad neho.“
(D.W. a B. Hoolbrokoví)

⇒Prečítajte si: