Prečítala som si autobiografickú knihu od Jeannette Wallsovej Sklený zámok. Autorka v nej
„… rozpráva s láskou a ľútosťou, ale bez trpkosti o svojom pozoruhodnom detstve v neprispôsobivej rodine“
(Kirkus) so súrodencami a nezodpovednými hippiesáckymi rodičmi – s matkou Rose, rádoby maliarkou a spisovateľkou, a otcom alkoholikom a neskôr aj hazardným hráčom Rexom – „geniálnym vynálezcom“, ktorý ustavične čosi skúmal a chcel jej postaviť (ale nikdy nepostavil) sklený zámok – svojím spôsobom ich miloval. Súrodenci si prežili veľa biedy, zimy/horúčav a hladu, nemali poriadne oblečenie. V podstate boli po väčšinu času odkázané samy na seba.
„Prečo by som mala uvariť jedlo, z ktorého po hodine nič nezostane, keď môžem namaľovať obraz, ktorý pretrvá naveky?“ (matka Rose)
♥
„Práve som si logla trochu chľastu,“ povedala som (bratovi) Brianovi. „Je to najhoršia vec, akú som v živote ochutnala.“
Brian mi vytrhol fľašu z ruky. Vylial jej obsah do kuchynského drezu, potom ma zaviedol do prístrešku a otvoril drevenú truhlicu s označením HRAČKY. Bola plná prázdnych fliaš od alkoholu. Povedal, že vždy keď otec zaspí, berie mu fľašu, vyprázdni ju a ukryje do truhlice. Počká, kým sa ich nenazbiera 10 alebo 12, potom ich odhodí do odpadovej nádoby o niekoľko blokov ďalej, lebo keby otec uvidel prázdne fľaše, rozzúril by sa.“ (s. 115)
Človek by povedal, že z tých detí nič dobré nevyrastie. Že nemajú na to, aby sa v živote uplatnili. Že stigma dospelých detí alkoholika sa s nimi povlečie životom. No napriek opileckým výstupom ich otec dokázal naučiť láske k prírode a rôznym predmetom (astronómii, fyzike, geológii atď., často čítali a cudzie slová si vyhľadávali v slovníku), čo im pomohlo v škole i neskôr v živote. Bol alkoholikom až do konca a matka sa rozhodla aj po jeho smrti zostať bezdomovkyňou, vehementne odmietala pomoc od detí. Usilovnosť, vytrvalosť a nezlomnosť pomohli Jeannette i ostatným vyšplhať sa z otrasného detstva a vybudovať si nový, krásny, zodpovedný život. Držali pri sebe a stali sa jeden pre druhého záchrannou sieťou.
Pozrite aj ukážku o snahe Rose trochu Rexa vychovať v článku Kto je to umožňovateľ pod nadpisom Riešenie.
Pár citátov od Jeannette Wallsovej:
— Nikdy by ste nemali nikoho nenávidieť. Ani svojich najhorších nepriateľov. … Na každom je niečo dobré. Musíte to nájsť.
— Nikto nie je dokonalý. Sme len o krok vyššie od zvierat a o krok nižšie od anjelov.
— Život je dráma plná tragédie a komédie. Mali by ste sa naučiť trochu viac sa tešiť z tých komických epizód.
— Buď klesneš ku dnu, alebo plávaš. Nemôžeš ísť životom držiac sa okraja. A ak sa nechceš potopiť, radšej zisti, ako sa pláva.
— Žiadne dieťa sa nerodí ako delikvent. Ním sa stane, ak ho nikto nemiloval ako dieťa. Z nemilovaných detí vyrastajú sérioví vrahovia alebo alkoholici.
— Jednou z najťažších vecí, aké budeš kedy musieť urobiť, môj milý, je oplakať stratu človeka, ktorý je ešte stále nažive.
Podobnú skúsenosť s alkoholizmom má aj Alena Čermáková. Jej otec vypil v živote asi tisíc litrov okeny, pojedol tony práškov a bol 9x súdne trestaný. Sedel v Ilave aj na Pankráci. Keď bol medzitým doma, zo života im robil peklo. O svojich rodičoch natočila autobiografický film pod názvom Vyvliekanie z vlastnej kože. Vraví:
„Na deti alkoholika a recidivistu sa nazerá ako na menejcenné. V detstve som často počula: Z týchto detí nikdy nič nebude. To sú deti z rozvráteného manželstva… V takom prípade sú dve možnosti. Buď človek uverí, že z neho nič nebude a prepadne alkoholu, drogám a kriminalite, alebo sa proti tomu vzoprie, ako moja mama a ja…“
Prečítajte si, ako dokázala svojmu otcovi odpustiť TU.
⇒ Mohlo by vás zaujímať:
- Som dospelé dieťa alkoholika? (test)
- Janet Geringerová-Woititzová, Ed. D.: Dospelé deti alkoholikov (kniha)