PRISPÔSOBENIE V DYSFUNKČNÝCH RODINÁCH

od autora:

Závislý je zaneprázdnený svojou závislosťou, partner sa snaží udržať rodinu pokope a deti sú ponechané samy na seba. Zle na nich vplýva krik, hádky a bitky. Z niektorých sa stanú šikanovatelia, iní sa výborne učia. Bez ohľadu na prejavy v správaní každé dieťa z takej rodiny bude mať problémy. Všetky sa musia naučiť primerane vyjadrovať svoje pocity, neskrývať ich a nesprávať sa tajnostkársky. Často cez sobáš odídu do inej rodiny a všetky problémy si prenesú do nej. Nezriedka si vezmú presne takého partnera ako bol závislý, prípadne mu chcú pomôcť, ale nevedia ako.

Umožnovatelia (tí, čo umožňujú určité správanie, v našom kontexte závislosť) často viac škodia ako pomáhajú. Manželky niekedy pijú spolu s mužmi-alkoholikmi, len aby zostali doma. Je to síce čestný, ale nevydarený pokus o pomoc. Aj členovia rodiny by mali navštevovať podpornú skupinu.

  • AL-ANON – pre rodinných príslušníkov, kolegov a iných, ktorí sú poznačení správaním sa alkoholika. Učia sa reagovať konštruktívne, nie nahnevane a zlostne. Naučia sa priznať svoje pocity a primerane ich vyjadrovať, nie skrývať.
  • ALATEEN – pre deti do 20 rokov, ktoré sú poznačené členom rodiny, ktorý je alkoholik.

ROLY DETÍ

Deti v rodine závislých podvedome prijímajú jednu z nasledujúcich rolí:

  • Spasiteľ – verí, že keď sa bude hrať na záchrancu, tým najviac pomôže.
  • Spolkár – otvorene podporuje druhých
  • Tichý trpiteľ – trpí bez sťažovania alebo požadovania zmeny (matka Tereza)
  • Hrdina – je veľmi zodpovedný, sebestačný, je to perfekcionista. Hrozí, že si vezme alkoholika. Starší sa starajú o mladších. Robia dobre, aby si tak získali lásku.
  • Obetný baránok – alias čierna ovca – odráža situáciu a problémy v rodine. Nemá dobré výsledky. Šikanuje, sú s ním problémy.
  • Stratené dieťa – žije vo vysnívanom svete a problémy s ním sú len malé alebo vôbec žiadne. Veľmi tvorivé.
  • Maskot – rodinný klaun – priťahuje pozitívnu pozornosť a odvracia pozornosť rodiny od vážnych záležitostí a konfliktov. Často z neho vyrastie komik.

Všetkými týmito rolami sa deti snažia presvedčiť rodinu, že sú OK. Mali by byť v podpornej skupine, napr. Alateen, aby sa naučili hovoriť o svojich pocitoch a netajiť veci. Tajnostkárstvo je totiž pre rodiny závislých typické. No je lepšie otvoriť si ústa ako žily. Ťažko sa volí medzi bolesťou a možnou závislosťou, ktorou by sa tá bolesť prehlušila.

Čo robiť pri spoluzávislosti?

Byť pokorný a tichý ako Ježiš. Ten kládol dôraz na odpustenie a milosrdenstvo a žiadal, aby ľudia o milosrdenstvo prosili, aby ľutovali svoje prestúpenia, inak museli žiť s následkami. Modlitba nám dáva silu urobiť to, čo potrebujeme, ale tiež sa musíme snažiť problémy riešiť, napr. hľadať si prácu. Treba rozlišovať medzi odpustením a braním na zodpovednosť, lebo práve tým druhým učíme závislých zodpovednosti.

Čo sa stane, ak kresťania nekonfrontujú závislých?

Ak so závislými nehovoríme otvorene a nekonfrontujeme ich, myslia si, že to, čo robia je v poriadku: „Keby to bolo naozaj zlé, niekto by mi to povedal.“ Rodinní príslušníci závislého trpia potichu – treba vytvoriť prostredie, kde sa môže hovoriť otvorene. Je lepšie pomôcť dieťaťu ako liečiť „pokazeného“ dospelého. Pomôžme najskôr sebe, prejdime si 12 krokov, a potom môžeme pomôcť aj závislým.

OCENENIE, POTVRDENIE

Náš postoj je veľmi dôležitý. Energiu môžeme pridávať alebo vysávať. Nepodceňujme potrebu ocenenia u ľudí. Oceniť môžeme vzhľad, vlastnosti, skúsenosti. Pri pozornom pohľade nájdeme niečo pekné a dobré na každom človeku. Faktom je, že hľadáme ocenenie svojich schopností u druhých.

Pozitívnym postojom sa dá vyriešiť aj konfliktná situácia. Zmocňujeme druhých k tomu, aby tiež povzbudzovali. Niekedy je ťažké byť pozitívny. Naučiť sa to musíme vo vlastnom živote. Musíme sa naučiť povzbudzovať ľudí ocenením a pochvalou.

Dospelí a deti z dysfunkčných rodín chcú a potrebujú ocenenie, potrebujú počuť a vedieť, že majú svoju hodnotu, že sú milovaní, potrebujú cítiť, že niekam patria, lebo inak sa cítia izolovaní. Hľadajme spôsoby, ako ich oceniť. Každý máme iný dar (niekto vie učiť, iný vynikajúco variť, ďalší organizovať, byť pohostinný). Pri pozitívnych ľuďoch sú ľudia radšej.

Ako teda môže vyzerať ocenenie pri vyššie uvedených rolách?

  • HRDINA. Všetko zvláda ľavou zadnou. Potrebuje vedieť, že nemusí byť za každú cenu hrdinom, že je v poriadku preto, lebo je Božie dieťa, nie preto, čo robí. Povedzme mu, že nemusí robiť nič pre to, aby sme si ho cenili, nemusí si to „zaslúžiť“ svojou dokonalosťou.

Deti z dysfunkčných rodín neveria svojim, ani cudzím pocitom. Musíme vydržať v tom, čo pre ne robíme. Je to dlhá cesta, ale postupne uvidíme malé zmeny. Môžeme sa ich spýtať, čo by chceli urobiť pre seba, pomôcť im tým, že budeme pozorovať, čo robia radi a potom im to dať ako darček (napr. kvet v ich obľúbenej farbe). Oni stále myslia len na druhých, príjemne ich prekvapí, že niekto myslí aj na nich. Splňme im nejaký sen.

  • OBETNÝ BARÁNOK. Je to ten, „kvôli ktorému“ má rodina problémy, lebo na ňu upútava pozornosť. Obetní baránkovia si pozornosť a ocenenie zamieňajú so sexom (napr. ženy majú niekoľko detí, každé od iného, a stále pritom hľadajú pocit ocenenia) . Oceniť ich môžeme napriek ich správaniu. Poukážme na ich schopnosti. Muži idú do gangov, kde majú pocit náležitosti, je to ich náhradná rodina, ktorá im dáva podporu, kde sa starajú jeden o druhého – ťažko tu nájsť niečo na ocenenie, ale dá sa to, napr. vodca gangu má vodcovské schopnosti. Pri grafiti môžeme zase oceniť kreativitu a umelecké schopnosti. Zaujímajme sa o deti ešte skôr, ako niečo vyvedú, len aby tým upútali na seba pozornosť – vynucujú si ju totiž negatívnym správaním. Ľahšie je pomôcť dieťaťu ako liečiť zlomeného dospelého.
  • STRATENÉ DIEŤA. Žije vo svete fantázie. Všimnime si jeho kreatívnosť a oceňme ju. Toto dieťa nespôsobuje problémy, skôr akoby vôbec neexistovalo. Dodajme mu odvahu, že sa môže prejaviť a nespôsobí tým nič zlé.
  • ŠAŠO. Do tejto kategórie patrí napr. americký komik Eddie Murphy – vyrastal u opatrovníkov, často sa sťahoval a silne ho to ovplyvnilo. Oceňme humor šaša, ktorého máme v rodine (alebo s ktorým sme v styku), ale tiež ho upozornime, že to nemôže robiť kedykoľvek a patrične ho usmernime. Poverme ho vedením sociálnych aktivít, prihlásme ho na talentové súťaže, aby uplatnil svoju energiu a tvorivosť. Nestačí všímať si ho len vtedy, keď robí „opičky“.

Deti sa prispôsobujú týmto rolám, aby prežili. Už to sa na nich dá oceniť, že boli k tomu dosť silné. A popri deťoch nezabúdajme na dospelých z nefunkčných rodín – aj oni potrebujú vedieť, že sú milovaniahodní a dôležití.

(spracované podľa prednášky Craiga Jacksona, MSW, JD
zo School of Allied Health Professions, Loma Linda University, Kalifornia)

Pozrite si video (16:23) o tom, aké zázraky môže v živote človeka spôsobiť ocenenie.

Čítaj viac: