Snaha páčiť sa druhým (zamyslenie)

Dočítala som knihu Kvety pre Algernona od Daniela Keyesa. Je to smutný príbeh mentálne postihnutého (pardón za výraz – debila) Charlieho Gordona s IQ 68. Po úspešnom pokuse na myšiakovi Algernonovi podstúpi operáciu na zvýšenie svojej inteligencie. Dovtedy ho ľudia mali radi, len keď im dovolil, aby sa na ňom smiali. No keď raz bude múdry, konečne ho prijmú ako normálneho človeka a bude viesť normálny život – teda prinajmenšom si to myslel. Koniec je smutný a človeku je Charlieho ľúto.

Neviem, čo je horšie – nevedieť, kto si, a byť šťastný,
alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo.

V angličtine majú výraz people pleasing (čítaj pípl plízing), čo prekladáme ako „snaha vyhovieť ľuďom“. Keď si Charlie neuvedomoval, ako sa vlastne voči nemu druhí správajú, bol v tom svojom svete svojím spôsobom v pohode. Nič iné nepoznal. No keď mu inteligencia stúpla, začal si uvedomovať, akí ľudia naozaj sú a ako sa k nemu správajú (a áno, stal sa arogantným). Rozumel, čo sa v jeho okolí a živote deje. „Priatelia“ zmizli. Báli sa ho. Získané vedomosti neviedli k väčšiemu šťastiu, ale k väčšej osamelosti.

  • Ross Rosenberg, autor knihy Syndrom lidské přitažlivosti, vystríha v jednom zo svojich videí, že keď človek začne rozumieť problematike narcizmu, keď sa vylieči, počet ľudí, o ktorých si úprimne myslel, že ho majú radi a ktorých mal on rád drasticky klesne (o 75-85 % – vo videou od 8:19) – zmiznú mu zo života, či už dramaticky alebo potichu. Vďaka novým vedomostiam začne vidieť, ako/keď ho ľudia využívajú alebo ním manipulujú.
  • Niektorí odporcovia teórii spoluzávislosti vyčítajú, že „rozbíja vzťahy“. Tu by si človek mohol položiť otázku, ako to naozaj je, či bol daný rozbitý vzťah skutočne zdravý a či sa má človek nechať celý život zneužívať a týrať.

Čo všetko sme ochotní urobiť, aby sme sa zapáčili ľuďom? Aby sme im za každú cenu vyhoveli? Na vlastný úkor? Toto nie je o tom, aby sme si žili len sami pre seba a nikdy nikomu nevyšli v ústrety a nepomohli. Pri uzdravovaní zo spoluzávislosti sa učíme fungovať v nepriateľskom prostredí a budovať zdravé vzťahy. Návrat späť k toxickému správaniu, len preto, aby nás ľudia mali radi, nie je to pravé orechové (Charlie na konci možnosť voľby nemal :-().

Väčšinu svojho života som strávil v presvedčení,
že nerobím dosť, hoci som pravdupovediac robil priveľa
– ale pre nesprávnych ľudí. (anonym)

Pri uzdravovaní sa zo spoluzávislosti je potrebná podporná sieť, ktorá človeka podrží, aby ho samota nevohnala späť do náručia toxického človeka alebo prostredia toxickej rodiny. Podporná sieť môže mať podobu zdravej časti rodiny, priateľov, svojpomocnej skupiny, terapeuta… Postupom času si človek vybuduje sieť zdravých vzťahov a vďaka práci na sebe a osobnému rastu už nebude priťahovať toľko patologických ľudí.

Prečítajte si: